Vyhľadávanie
K sedemdesiatpäťke Vladimíra Petríka
Vladimír Petrík si od svojho vstupu na scénu slovenskej literatúry v polovici 50. rokov naozaj neoddýchol. Vydaním monografie Literárne dielo Dr. Ladislava Nádašiho Jégého (1956) sa začal jeho už takmer celé polstoročie trvajúci nepretržitý záujem o výskum a reflektovanie slovenskej literatúry 20. storočia na jeho odbornom pôsobisku v Ústave slovenskej literatúry SAV. Predmetom jeho vedeckého výskumu sa stala najmä tvorba medzivojnových autorov, pričom osobitnú pozornosť venoval práve Jégému. Početné eseje a kritiky o dielach a autoroch 20. storočia sústredil v knihách Hľadanie prítomného času a Hodnoty a podnety. Podnetné sú aj jeho práce Proces a tvorba a Desaťročie nádejí a pochybností. Ako spoluautor prispel staťami do Dejín slovenskej literatúry, Slovenského literárneho almanachu a kníh Biele miesta v slovenskej literatúre a Slovenská exilová literatúra po roku 1945, ktoré vyšli začiatkom 90. rokov.
Vladimír Petrík si neoddýchol ani ako literárny kritik. Stal sa neúnavným recenzentom nových kníh slovenských prozaikov. Jeho recenzie a články o slovenskej próze šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokov tvoria cennú a na podnety dodnes bohatú kapitolu poznávania takých kľúčových autorov druhej polovice 20. storočia ako V. Šikula, J. Johanides, R. Sloboda, P. Vilikovský, L. Ballek, P. Jaroš, S. Rakús, D. Mitana a ďalší. Jeho recenzie a kritické články vždy dokázali zaujať svojím jednoducho, ale výstižne a presne formulovaným názorom a pre mnohých autorov (aj mojej generácie) bol prvým záchytným bodom a prvou istotou na ich tvorivej literárnej ceste. Jeho kritiky dokázali presne definovať hodnotu diela i jeho slabiny, ale ich tón bol vždy decentný a hodnotovo vyvážený. Hoci jeho kritickým vzorom (a aj dlhoročným kolegom v Ústave slovenskej literatúry) bol A. Matuška, tónom literárnych kritík mu bol zrejme bližší jeho priateľ, literárny vedec a kritik Ján Števček.
Ako náš niekoľkoročný kolega, vedúci literárneho oddelenia, edične pripravil knihu E. Štolbovej Navrávačky s Dominikom Tatarkom, a bol tak jedným z mála slovenských literárnych vedcov, ktorí sa nielen slovne, ale aj reálne pričinili o sprístupnenie autentickej výpovede o Tatarkovi, jeho živote a zdrojoch jeho tvorivosti. Rovnako podnetne pôsobí aj jeho edičná príprava zborníka príspevkov k storočnici E. B. Lukáča Čo zostalo z básnika? Jeho bohaté poznatky o našej národnej literatúre našli svoj výraz v diele Slovensko a jeho literatúra, ktoré v anglickom preklade už niekoľko rokov slúži zahraničným záujemcom o slovenskú literatúru, rovnako ako spoločné dielo so S. Šmatlákom Dejiny slovenskej literatúry a ich recepcia v nemeckom jazykovom prostredí, do ktorého Petrík napísal časť o slovenskej literatúre po roku 1945 až po súčasnosť; jeho nemecký preklad sa stretol so spontánnym záujmom nemeckého odborného publika. A ostatným príkladom jeho obdivuhodnej tvorivej aktivity je jeho štúdia o súčasnej slovenskej literatúre v diele Čítanka modernej slovenskej literatúry pre stredné školy, ktorá vyšla koncom roku 2003 v Čechách.
Pri príležitosti 10. výročia prijatia Ústavy SR ocenil jeho prínos pre slovenskú literatúra prezident republiky udelením vysokého štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. A my, jeho bývalí kolegovia, ale stále jeho "dnešní" priatelia, pracovníci LIC, oceňujeme rovnako jeho ľudskú nezištnosť a priateľskú ústretovosť pri riešení spoločných literárnych projektov.
A tak nášmu neoddychujúcemu jubilantovi, bývalému kolegovi a priateľovi Vladovi Petríkovi (nar. 1. marca 1929 v Liptovskom Trnovci) želáme k jeho životnému jubileu pevné zdravie, neochabujúceho tvorivého ducha a ešte mnogaja leta, Vladko!
