Vyhľadávanie
Na anketovú otázku Knižnej revue odpovedá spisovateľ Peter Šulej.
Môj život sa nijako výrazne nezmenil, keďže už skoro tridsať rokov pracujem z domu, teda dnešným newspeakom povedané, mám home office. Zaujímavé na celej situácii je, že skutočnosť predbehla sci-fi, ale ja by som toto tvrdenie skorigoval. Sci-fi sa vrátila z budúcnosti do prítomnosti, možno červou dierou alebo cez M-bránu, ťažko povedať, aký stroj času zvolila. Vyťažiť z toho ako fluktuujúci autor vedeckej fantastiky asi nevyťažím nič, keďže sa tak stalo vo Fytopaleontológii, ktorú som dopísal vlani v lete a vyšla dva mesiace pred pandémiou. Kataklizma odohrávajúca sa v románe, myslím, celkom zdatne anticipuje prípad COVID-19.
Skôr ma zaujal sociálny aspekt spojený s pandémiou, a ten by teda vyšiel na nejeden román.
Opäť raz sme neomylne preukázali, že sme nedovyvinutá spoločnosť. Spoločnosť založená na nedôvere a chamtivosti, kde zakomplexovaní hlupáci majú dvere otvorené do tých najvyšších funkcií a celá „slovenská kultúra" im je úplne ukradnutá. Táto armáda nekompetentných karieristov sa dokáže obklopiť nepriestrelnou stenou z byrokracie, ktorá u nás pomaly nadobúda orwellovské rozmery. Rovnako ako už často v minulosti sme nedokázali vygenerovať jediný nápad, jedinú univerzálnejšiu myšlienku. Slepo preberáme, čo sa komu hodí, a skutočne si neviem predstaviť, čo by sa dialo, ak by pandémia nadobudla čo i len talianske rozmery z prvej vlny, nebodaj by udrela v budúcnosti ešte s ničivejšou silou. Alebo možno platí: Blahoslavení chudobní duchom.
Foto: Petra Fornayová
