Na obálke novej publikácie VIS-á-VIS. Dialógy (nielen) o hudbe (Drewo a srd – OZ Vlna) – obsahujúcej rozhovory Júliusa Fujaka s ľuďmi od hudobného fachu – vidíme dva obrysy ľudí, zhovárajúcich sa tvárou v tvár. Na uvedení knihy v priestoroch bratislavského KC Dunaj však autor odhalil, že súvis medzi vizuálom publikácie a jej názvom je o čosi metaforickejší – keďže podľa Fujaka rozhovory vznikali väčšinou písomne v digitálnej forme (okrem rozhovoru s Mariánom Vargom), kombinácia slova a obrazu na obálke má byť interpretovaná skôr tak, že sa práve autor knižky spolu so svojimi respondentmi postavili tvárou v tvár k hudbe (preto je slovo hudba zvýraznené).
Rozhovor s Fujakom, ktorý je aj autorom ďalšej „čerstvej“ knihy – Emanácie hudobnej semiosféry (UKF) – viedol Oliver Rehák. Centrálnym bodom, resp. pomyselnou osou, okolo ktorej sa rozprava o hudbe otáčala, bol výraz „komprovizácia“. Okrem slov však zaznievali aj tóny, napríklad zo skladieb Ivana Achera, Martina Burlasa či Jána Boleslava Kladiva. Harmonizovanie zvukovej a písomnej zložky napokon prebiehalo napríklad aj vtedy, keď Fujak hovoril o tom, ako ho ovplyvnila spisba semiotika Františka Mika, i v objasňovaní toho, ako sa štýl komponovania hudby odráža na verbálnom prejave skladateľov a hudobníkov.
Matúš Mikšík
