Vyhľadávanie
Čitateľov ako maku! To zaželal minister kultúry SR Marek Maďarič novej knižke z vydavateľstva DAJAMA Bratislava – včera a dnes/yesterday and today, keď ju posypával makom za asistencie Daniela Kollára, majiteľa vydavateľstva (obaja na foto). Novinka sa prezentovala 15. októbra v Slovenskom rozhlase pri príležitosti otvorenia nultého ročníka festivalu Dni slovenskej literatúry (15. – 19. októbra), takže želanie pána ministra si možno vysvetliť aj všeobecnejšie: bolo vlastne želaním organizátorov (Literárne informačné centrum, Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Spolok slovenských spisovateľov), aby podujatia boli navštevované priam makovo. Po skončení môžeme skonštatovať, že pri niektorých podujatiach to zostalo iba želaním, pri iných sa želanie stalo realitou – program bol natoľko rôznorodý, že niečo prirodzene upútalo viac a niečo menej. A prečo makom? Kniha Alana Hyžu a Daniela Heviera bola spojená s ochutnávkou bratislavských rožkov, a mak popri orechoch tvorí ich hlavnú náplň.
Takže festival sa začal v priestoroch Slovenského rozhlasu, kde bola riaditeľkou LIC Miroslavou Vallovou uvedená aj výstava fotografií slovenských spisovateľov od Lucie Gardin. V priebehu nasledujúcich štyroch dní ponúkol pestrý program v kníhkupectvách, divadlách, v Starej tržnici a na ďalších miestach Bratislavy.
Podujatia v kníhkupectvách odštartovala vo štvrtok 16. októbra beseda s autormi letnej prílohy Knižnej revue 14 – 15 obsahujúcej prehľadové štúdie o knižnej tvorbe za rok 2013 v kníhkupectve Knihy LIC. Diskutovali o nej piati z ôsmich autorov: Ivana Hostová (nedebutová poézia), Miloš Ferko (populárna literatúra), Ivan Szabó (literatúra faktu), Karol Csiba (nedebutová próza) a Katarína Zitová (básnické debuty) – každý z nich zhrnul, ktoré knihy určite stoja za prečítanie, a načrtol vývojové tendencie v danej oblasti literatúry. O čosi neskôr sa v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej konala prezentácia knižnej novinky Tomáša Kluberta Smrť sa volala Schill (Ústav pamäti národa) a kníhkaviareň Gorila.sk Urban House zorganizovala Večierok dekadentov. Publicista, hudobník i prozaik Štefan Chrappa predstavil svoju novú zbierku časopisecky uverejnených stĺpčekov Lotrove kázne (Limerick). Juraj Kušnierik ju uviedol do literárneho života zeleným čajom. K slovu sa dostali i ďalší hostia, napríklad Matúš Zajac pokrstil bleskom svoju novú knihu fotografií Mimo/Out.
V Klube slovenských spisovateľov sa vo štvrtok čítala literatúra z regiónov v podaní autorov: Marta Hlušíková, Pavol Tomašovič, Dalimír Stano a Jozef Tatár. Či básnická, alebo prozaická tvorba, oboje bolo pozitívne kontaminované individuálnou chuťou tvoriť a aj prvkami regionálneho života. Pavol Tomašovič navyše vo svojej tvorbe kombinuje rozprávanie s lyrikou a filozofiou. Podujatie moderoval Ján Tazberík a organizoval ho Spolok slovenských spisovateľov. Ten na druhý deň v rovnakých priestoroch pripravil aj podujatie venované slovenskej literatúre v zahraničí. Básnik, prozaik a novinár žijúci v Srbsku Martin Prebudila krstil novú zbierku poézie Tri bodky v dvoch vytiach... (Spolok slovenských spisovateľov). Krstný otec Ľubomír Feldek o jeho tvorbe povedal: „Prežil si ťažký život, napísal si ľahkú poéziu.“ Predseda SSS Miroslav Bielik predstavil aj knihu ďalšieho Slováka žijúceho v Srbsku Víťazoslava Hronca Príkre svahy (VSSS).
Partnerská organizácia Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska vo štvrtok večer ponúkla festivalovým záujemcom stretnutie s poéziou v Zichyho paláci. Milan Richter, Ján Zambor, Dana Podracká, Igor Hochel hovorili o sebe a aj o svojom ďalšom generačnom druhovi Jánovi Švantnerovi. Zambor prečítal básne z rukopisu Dom plný neviditeľných, Podracká z pripravovanej knižky Kubus – je spojená s Banskou Štiavnicou, ku ktorej mal blízko vo svojich textoch Igor Hochel. Inú, viac civilnú dimenziu dodalo stretnutiu čítanie básní Milana Richtera. S poéziou sa mohli milovníci básnického umenia stretnúť aj v Nultom priestore A4, kde svoje texty prečítali slovenskí autori Michal Habaj, Marcela Veselková a Mária Ferenčuhová, macedónsky básnik a prekladateľ Zvonko Taneski a poľský básnik a prekladateľ Zbigniew Machej.
Piatkové dopoludnie patrilo vo V-klube najmenším čitateľom. Spisovateľka Jana Bodnárová pricestovala až z Košíc, aby deťom porozprávala o svojej knižke Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy (Perfekt). Rozprávku Príbeh s harmonikárom zdramatizoval študent bábkoherectva Jakub Malota. Na detskú literatúru bol zameraný aj workshop Timotey Vráblovej O tajomstve a odvahe popoludní v ten istý deň v kníhkupectve Knihy LIC. V rovnakom priestore sa o hodinu neskôr diskutovalo už na vážnejšiu tému: spisovateľ Peter Juščák predstavil v rozhovore s Ľubicou Suballyovou svoju novú knihu ...a nezabudni na labute! (Kalligram). Rozpráva v nej o žene uväznenej v ruskom gulagu.
Na festivale predstavil dva nové tituly aj Divadelný ústav. Vo štvrtok sa v Štúdiu 12 konala prezentácia dvojzväzkovej publikácie Výkrik. Voľba, ktorá mapuje vojnovú a povstaleckú tematiku v slovenskej dráme. Úvodné štúdie k nej napísali Veronika Svoradová a Dagmar Kročanová – tá o deň neskôr predstavila aj druhú knihu, súborné vydanie dramatickej tvorby Jany Juráňovej pod názvom Hry (foto P. Procházka), pričom vyzdvihla autorkinu schopnosť prepojiť aktuálnu spoločenskú situáciu s citlivým ženským vnímaním. Jana Juráňová prezradila, že na ženách ju zaujímajú najmä ich vnútorné traumy, cez ktoré sa dá uchopiť celý ich osud.
V Klube slovenských spisovateľov v piatok prezentoval svoju štvrtú básnickú zbierku Ochutnať z plameňa Boris Brendza. Kniha vychádza ako prvé dielo projektu Pro Libris vo vydavateľstve Ikar s ilustráciami Roberta Bielika. V úvode ju predstavil Jaroslav Rezník: poetiku autora vníma ako kontinuálny dialóg s našou literárnou tradíciou počínajúc romantizmom cez avantgardy až po 60. roky. Medzi čitateľov ju odprevadili tri sudičky Tamara Heribanová, Lucia Hablovičová a Božidara Turzonovová (na foto spolu s autorom).
Víkendový program festivalu ponúkol množstvo podujatí pre detských návštevníkov, milé bolo napríklad stretnutie s autorkou Toňou Revajovou a jej novou knihou Tvoja Johanka (Vydavateľstvo Slovart) v kníhkupectve Martinus na Obchodnej. Na svoje si však prišli aj dospelí. Jedným z vrcholov sobotňajšieho programu (od 16.30) v Starej tržnici bol Literárny cirkus Kolomana K. Bagalu. Bol zameraný predovšetkým na jubileum básnika Ivana Štrpku, ktorý v rozhovore s Jánom Milčákom povedal: „Postavenie básnika v súčasnosti je dosť labilné, no dobrý básnik má schopnosť byť mierou vecí, a tak ukázať celej spoločnosti, kde je sever, kde je ten správny smer...“ Pri tejto príležitosti Bagala uviedol súborné trojzväzkové dielo jubilanta. Po ňom svoju tvorbu ukážkami i komentármi predstavili Stanislav Rakús, Michaela Rosová, Laco Kerata či Tomáš Janovic.
Kamil Peteraj a Rasťo Piško si v kníhkupectve Panta Rhei poradili aj bez moderátora. S vtipom a otvorenosťou sa navzájom predstavili a venovali sa svojim novinkám: Piško spoločenskému románu Koniec kankánu a Peteraj pestrej knihe Milujte sa s láskou (obe Ikar). Peteraj na margo Piškovej tvorby priznal, že mu chýba aj v televízii politická satira, Piško zas spomenul zlatú éru piesní Mariky Gombitovej, ktoré pre ňu textoval Kamil Peteraj. Ten prečítal aj niekoľko bonmotov a s jedným z nich: „Rozkrok nezastavíš!“ sme sa pobrali na ďalšie podujatia.
Uvedenie knihy Pavla Vilikovského Príbeh ozajského človeka (Kalligram) malo v sobotu večer medzinárodný rozmer. Na pódiu v Starej tržnici boli okrem autora a moderátora Silvestra Lavríka prekladatelia, ktorí tento román pretlmočili do cudzieho jazyka: Miroslav Zelinský (do češtiny), Margit Garajszki (do maďarčiny), tretieho prekladateľa Tomasza Grabińskeho (do poľštiny) zastúpil Zbigniew Machej. Kniha tak spolu so slovenčinou vyšla v štyroch jazykoch súčasne a od ducha tejto spolupráce sa odvíjal aj spôsob jej uvedenia. Silvester Lavrík navrhol dať knižku čitateľom mušketierskym gestom: všetci za jedného a jeden za všetkých, takže sa v rukách aktérov navzájom stretli (na foto).
Medzinárodné literárne stretnutia pokračovali aj v nedeľu. Témou diskusie v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej boli hranice. Maďarský básnik a prozaik Tibor Babiczky, ktorý momentálne trávi trojmesačný štipendijný pobyt v Bratislave, a slovenská prozaička Mária Modrovich v rozhovore so Zuzanou Belkovou prezradili, ako vnímajú v súčasnej tvorbe často tematizované námety prekračovania hraníc. Ďalší štipendista Vyšehradského fondu sa predstavil o hodinu neskôr v kníhkupectve Martinus na Obchodnej. Český prozaik Jaroslav Balvín počas pobytu v Bratislave pracuje na knihe s témou druhej svetovej vojny.
Vyvrcholením festivalu Dni slovenskej literatúry bolo slávnostné odovzdávanie literárnych cien v nedeľu popoludní v Modrom salóne SND. Po prvýkrát sa na ňom stretli dve najväčšie spisovateľské organizácie na Slovensku – Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska a Spolok slovenských spisovateľov, aby spoločne odmenili autorov za jednotlivé diela i celoživotný prínos do literatúry. AOSS udelilo štyri ocenenia. Cenu Slovenského centra PEN za rok 2013 si prevzal z rúk jeho predsedu Ladislava Volka Jozef Heriban za dielo Prelet sťahovavých vtákov (HERIAL). Cenu Klubu nezávislých spisovateľov za rok 2013 odovzdal jeho predseda Milan Richter Jánovi Zamborovi (obaja na foto P. Procházku) za knihu Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách (LIC), Cenu AOSS za rok 2013 udelil predseda Ľubomír Belák Rudolfovi Dobiášovi za titul Johana. Johanin chlapec (Vydavateľstvo Michala Vaška). Cenu P. O. Hviezdoslava za rok 2014 získali Salustio Alvarado, Renáta Bojničanová a Alejandro Hermida de Blas za preklad najstarších slovanských literárnych pamiatok do španielčiny. Spolok slovenských spisovateľov udelil päť ocenení za celoživotný prínos do literatúry, získali ich spisovatelia Peter Jaroš, Vlastimil Kovalčík, Jaroslav Rezník, Viera Benková a Vincent Šabík a oceneným ich odovzdali predseda SSS Miroslav Bielik spoločne s Jánom Tazberíkom. Pri príležitosti festivalu vzniklo aj jedno mimoriadne ocenenie: spoločná Cena AOSS a SSS za celoživotné dielo, ktorou si obe organizácie uctili tvorbu Antona Hykischa v oblasti prózy a publicistiky a Viliama Turčányho v oblasti poézie a prekladu (obaja na foto P. Procházku). Oceneným ich spoločne odovzdali obaja predsedovia Ľubomír Belák a Miroslav Bielik.
Úplný záver festivalu patril poézii. Nedeľný program v Starej tržnici zakončilo hudobno-slovné pásmo venované básnickej tvorbe Mily Haugovej a o čosi neskôr v Modrom salóne SND diskutoval Jozef Banáš s básnikom a textárom Kamilom Peterajom. Jednou z tém podujatia s názvom Kód Poézia bolo aj samotné básnické umenie – písať poéziu podľa Peteraja znamená „mať schopnosť ukradnúť chvíli to, čo chcela nechať navždy upadnúť do zabudnutia“. Priznal sa aj, že niekedy nevie rozkódovať súčasnú poéziu, lebo niektorí básnici už, zdá sa, nerozumejú ani sami sebe...
