Vyhľadávanie
Modra leží na východnej strane Malých Karpát necelých 30 km od Bratislavy. Miestni obyvatelia žijú súčasnosťou, no udržiavajú aj početné kultúrne a umelecké tradície, dorábajú víno a tvoria krásnu keramiku. S týmto mestom je zviazaný osud hlavnej osobnosti slovenského národného hnutia v 19. storočí. Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre môžete navštíviť celoročne.
Do miestnej histórie sa však zapísal celý rad iných mien slovenskej literatúry a kultúry. Súčasní Modrania majú na čo nadväzovať. Asi najvýraznejší je Ján Smrek, vlastným menom Čietek, ktorý bol od roku 1907 chovancom miestneho evanjelického sirotinca. Smreka v tvorbe inšpirovali juhofrancúzski felibristi. No a organizátori modransko-pezinského literárneho festivalu Feliber Poetry sa zase pri vymýšľaní názvu podujatia inšpirovali Smrekovým básnickým vkusom. Nielen pri tomto festivale sa vďaka muzeálnym priestorom určeným na dočasné výstavy prepája slávna história mesta s jeho prítomnosťou.
Emreszovský dom
Ľudovít Štúr je iný prípad ako Smrek, bol síce spisovateľom a novinárom, ale aj pedagógom, politikom alebo jazykovedcom. Štúr sa narodil v Uhrovci v dnešnom Trenčianskom kraji a aj ďalšie jeho životné zastávky vieme celkom dobre zrekonštruovať. Najdôležitejšie sú Bratislava a Halle, do Modry sa presťahoval až v roku 1851 a prežil tam posledných päť rokov svojho života, no zhodou okolností má svoje múzeum práve v tomto meste.
Štúr býval v tzv. Schnellovskom dome. Nachádza na modranskom námestí prakticky oproti súčasnej budove múzea, tzv. Emreszovského domu, ktorý patril zámožnej rodine manželky Štúrovho brata Karola. Po Karolovej smrti v ňom Ľudovít strávil veľa času výchovou bratových synov. Napokon v tomto dome 12. januára 1856 aj zomrel. No materiálnych pamiatok a pamätných miest viažucich sa k Štúrovmu menu je v Modre omnoho viac.
Expozícia
V Emreszovskom dome je múzeum od roku 2006, predtým sídlilo v budove mestskej radnice. Nachádza sa tu hlavná expozícia Ľudovít Štúr a moderné Slovensko, ktorá prezentuje prierez jeho životom a dielom a historické súvislosti doby, v ktorej žil. Predstavuje Štúra aj z jeho ľudskej stránky prostredníctvom svedectiev jeho súčasníkov. V expozícii nájdete popri obligátnym výstavných paneloch aj osobné predmety Ľ. Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Jána Kalinčiaka, spolu s dielami slovenských výtvarných umelcov a písomným dokumentárnym materiálom.
Autormi textovej časti, ktorá sa nachádza na poschodí, sú Dušan Škvarna a Beáta Mihalkovičová, výtvarnú podobu dala expozícii Soňa Sadílková. Pamätná izba Ľudovíta Štúra má svoje miesto na prízemí. Je autentickým miestom, kde strávil posledné tri týždne po svojom zranení a kde napokon zomrel. Zvláštne pôsobí, že hoci dom ako celok nie je veľký a pamätná izba je skutočne jedinou miestnosťou zariadenou dobovým nábytkom, vstupné do oboch expozícií sa platí osobitne.
Ak si uvedomíme, že ide o celkom novú expozíciu otvorenú v roku 2015, môžeme mať po prehliadke aj pocit nevyužitej príležitosti. Obrazovka televízora zastupuje moderné technológie a muzeálna pokladňa ponúka pár pohľadníc a publikácií, prázdny dvor a hospodárske zázemie historického domu si priam pýta nové funkcie, ktoré by tam pritiahli ľudí všetkých generácií opakovane, nielen jednorazovo.
Keď opustíte múzeum
Na poľovačke 22. decembra 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry Štúr nešťastne postrelil do stehna; úmrtná matrika uvádza: „Dne 22ho Decemb. 1855 na polovce, příkopu jakovausi přeskočiti chteje, padl a v pádu ručnici tak nějak nešťastlivě potrhl, že mu vypálila a stěhenní kost prostřelila; následkem čehož, po velkých bolestech a mnohém krvácení vyšioloženého dne, pokojne skonal.“ Naposledy sa Štúrovmu životu venoval maďarský historik József Demmel, ktorý sa vo svojej knihe Ľudovít Štúr nevyhýba ani kontroverzným otázkam, ktoré sa okolo buditeľa vynárajú. Jednou z nich je aj otázka Štúrovej samovraždy. Demmel ju na základe analýzy prameňov a v kontexte Štúrovej osobnosti vylučuje aj ako teoretickú možnosť. Naopak, prichádza so zaujímavou tézou, že Štúrovým plánom bolo postupne z Modry vybudovať také kultúrno-politické centrum Slovákov, akým sa neskôr stal Turčiansky Svätý Martin.
Po prehliadke expozície sa so Štúrom ešte nemusíte rozlúčiť. Naopak, vykročenie po jeho tunajších stopách je spojené s mnohými turistickými pôžitkami a radosťami. Zoznámite sa totiž s najdôležitejšími modranskými pamiatkami, ale dostanete sa aj do neobyčajne malebného modranského okolia. Súbor pamiatok má pripomínať pamätné miesta spojené s pôsobením Ľudovíta Štúra v tomto meste a za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1994. Obsahuje šesť miest či objektov: Štúrov hrob s náhrobným pomníkom z roku 1872, meštiansky dom tzv. Schnellovský – pamätnú budovu s pamätnou tabuľou, bývalú evanjelickú faru s pamätnou tabuľou na pôsobisko Ľ. a K. Štúrovcov, meštiansky dom tzv. Emreszovský s pamätnou tabuľou, miesto úmrtia Ľ. Štúra, Štúrovu lavičku v Holombeckej doline a pamätné miesto v chotárnej časti Šnaudy miesto osudného zranenia Ľ. Štúra.
Na tejto prechádzke môžete stráviť zopár hodín a spoznať aj ostatné pamätihodnosti mesta a okolia, ktoré síce už so Štúrom nesúvisia, no určite stoja za pozornosť návštevníka. Napríklad v úvode tohto článku spomínaný prvý slovenský sirotinec, ktorého budova je dielom slávneho architekta Dušana Jurkoviča.
Štúrove Spevy a piesne
Ľudovít Štúr sa ako básnik etabloval po česky písanou tvorbou v tridsiatych rokoch 19. storočia. Viaceré motívy z tohto obdobia kontinuálne prešli aj do jeho jedinej básnickej zbierky Spevy a piesne vydanej v slovenčine v roku 1853. Zbierku venoval predčasne zosnulému bratovi Karolovi. Prvá časť Spevy bohatierske obsahuje dve rozsiahlejšie historicko-mytologické epické básne Svätoboj a Matúš z Trenčína. Druhú časť Spomienky tvoria rozsahom kratšie, zväčša intímne ladené básne.
Štúr, podobne ako jeho súčasníci, nepovažoval básnickú tvorbu za najdôležitejšiu časť svojho diela. Jednoznačne kritické hodnotenie Štúrovej poézie z pera Jaroslava Vlčka („Pravda, on sám, vzácny učiteľ dvoch generácií slovenských, poetom sa nenarodil; jeho tvorčia sila básnická bola malá.“) korigoval napr. Milan Pišút, pričom zdôraznil vývinovú hodnotu Štúrovej básnickej tvorby, v ktorej sa najzreteľnejšie odráža pohyb od klasicizmu k romantizmu, takže Štúr „popri ostatnej svojej činnosti bol i významným básnikom svojich čias, kliesniacim cestu klasikom slovenskej poézie“. Istým paradoxom je, že nielen vývinovú kvalitu, ale aj živú čitateľskú hodnotu má najmä tá časť Štúrovho básnického diela, v ktorej sa autor dostáva do tvorivého napätia s vlastnými estetickými imperatívmi odmietajúcimi tzv. subjektívnosť a požadujúcimi výlučnú orientáciu poézie na duchovné a národné veci.
Múzeum Ľudovíta Štúra
Slovenské národné múzeum
Štúrova 84, Modra
Otvorené
utorok – piatok od 08:30 do 16:00 hod., v apríli až októbri aj v sobotu od 09:00 do 15:00 hod.
Informácie: www.snm.sk, tel. 033 6472765
Ľudovít Štúr (1815, Uhrovec – 1856, Modra) je najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia, kodifikátor slovenského spisovného jazyka (1843), vedúci účastník Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1847 – 1848.
