Vyhľadávanie
V knižnici vydavateľstva Aspekt v Bratislave sa 24. októbra konal Deň otvorených dverí. Aspekťáčky Jana Juráňová a Jana Cviková spomínali na svoje začiatky s humorom i nostalgiou a ich mladšie nasledovníčky Zuzana Maďarová a Alexandra Ostertágová konzultovali s návštevníkmi vysokoškolské práce. Veľa sa diskutovalo o vizuálnej podobe časopisu Aspekt, o ktorú sa už od druhého čísla stará grafička Jana Sapáková, a o talentovanej výtvarníčke a ilustrátorke Lulu Mendelovej, ktorá pri tejto príležitosti vytvorila originálnu záložku. Predstavili tiež nové publikácie – zbierku poézie Identity svojráznej autorky, politologičky a ekonómky Marcely Veselkovej v spolupráci s poetkou Nórou Ružičkovou, ktorá vytvorila grafickú podobu knižky. Ďalší titul od literárneho vedca a kritika Dereka Rebra s názvom Jej mesto v jeho svete? prináša rodový pohľad na previazanosť urbánneho a rustikálneho v poézii Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej a Jozefa Mihalkoviča. Čoskoro vyjde aj nová próza Jany Juráňovej Nevybavená záležitosť. V istom ohľade sa prepája s jej knihou rozhovorov s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov. Práve za ňu si autorka len nedávno prevzala cenu E. E. Kischa. Jana Juráňová taktiež čítala z pripravovaného prekladu knihy Feminism is for Everybody – Passionate Politics svetoznámej autorky bell hooks. Nové, ale i staršie knižné publikácie predstavil Aspekt aj v rámci tradičného štvrtkového Literárneho klubu 7. novembra v KC Dunaj v Bratislave.
-bb-
Publikácia ASPEKTin jar 2013 sprístupňuje v tlačenej podobe „nereprezentatívny“ výber textov z rovnomenného feministického webzinu, ktorý je od roku 2004 internetovým pokračovaním viac ako desaťročnej tradície tlačeného a u nás prvolezeckého feministického kultúrneho časopisu Aspekt. Prináša široké žánrové spektrum textov o rodovej problematike: teoretické štúdie, recenzie, beletriu, rozhovory, správy o podujatiach i publicistické komentáre k spoločensko-politickým udalostiam. Edične ho pripravili Jana Cviková, Jana Juráňová a Zuzana Maďarová.
Dominantu tohto čísla ASPEKTin tvorí anketový blok, v ktorom viaceré respondentky odpovedajú na otázku Čo si robila v Novembri 1989? Nájdeme tu vyjadrenia sociologičky, politologičky, etnologičky, filozofky, spisovateľky, prírodovedkyne či divadelníčky (ilustratívne uvediem Zoru Bútorovú, Oľgu Gyárfášovú, Magdu Vášáryovú, Ingrid Hrubaničovú, Stanislavu Repar, Ivetu Škripkovú, Janu Cvikovú, Martu Botíkovú, Ľubicu Trubíniovú…). Hoci sa ich odpovede značne rôznia, príbuzným momentom zostáva porovnávanie spoločenskej situácie, stavu demokracie, slobody, politickej kultúry a postavenia žien u nás v období pred a po Novembri. Prítomný je tu i kritický rozmer, resp. vyjadrenie istého rozčarovania z toho, že novembrové ideály sa v reálnej politike celkom nenaplnili. Anketa odkryla (nielen) rodové aspekty nežnej revolúcie, ale aj ponovembrovej spoločensko-politickej situácie u nás, poukázala na potrebu vracať sa dôslednejšie a diferencovanejšie k rodovej problematike, identifikovať hlavné nedostatky a iniciovať ich komplexnejšiu nápravu.
Ťažiskovou teoretickou štúdiou je text Ľubice Kobovej Čie telá zavážia, v ktorej sa autorka vracia k starej filozofickej otázke dualizmu, rozštiepenia ľudskej bytosti na myseľ a telo. Opiera sa pritom o Butlerovej čítanie Descarta, o štúdie ďalších feministických filozofiek, ako aj o diela Foucaulta, Deleuza, aby sa cez kategóriu rodu pozrela na vzťahy tela a moci, na problematiku suverenity, disciplíny a napokon na možnosti politiky v tejto súvislosti. Časopis prináša aj rozhovor s výtvarníčkou Annou Daučíkovou, články Jany Cvikovej, Miroslavy Mišičkovej, Lenky Krištofovej a ďalšie zaujímavé príspevky.
O dôležitosti ženskej literárnej tradície píše Jana Cviková v štúdii venovanej Hane Gregorovej a Virginii Woolfovej. Prvej z autoriek sa dotýka aj štúdia analyzujúca dielo Ženy z hľadiska jeho feministických tendencií. O feministickej geografii (u nás zatiaľ takmer neznámej) prináša informácie rozhovor s predstaviteľom tejto disciplíny Matejom Blažekom, koncepcie Judith Butlerovej, Rosi Braidotti a Rosemary Hennessy cez prizmu pojmov materiálno a materialistické približuje v štúdii Ľuba Kobová. Poviedkami sú v publikácii zastúpené Ingrid Hrubaničová, Ivica Ruttkayová a Zuzana Maďarová, literárno-teoretický text Dereka Rebra sa sústreďuje na básnickú tvorbu Kataríny Kucbelovej. Čitateľsky príťažlivý je „rozhovor“, ktorý zinscenovala Ľubica Poláková medzi zanietenou feministickou aktivistkou z prelomu 19. a 20. storočia Emmeline Pankhurstovou a Moliérom, Nietzschem, Voltairom či Kantom – autorka tu odhaľuje rodové stereotypy v dielach uvedených filozofov a spisovateľov. Na ne poukazuje aj Monika Kováčiková v stati venovanej obrazu muža a ženy v našej ústnej ľudovej slovesnosti, a napokon na masmediálny obraz mužov a žien a rodové konštrukty šírené v médiách upriamuje pozornosť Katarína Mádelová.
Z beletrie si môžeme prečítať ukážky z pripravovaných próz Ingrid Hrubaničovej, Zdenky Beckerovej, Uršule Kovalyk, ale aj pôvodnú rozhlasovú hru Jany Juráňovej napísanú k výročiu Novembra 1989, dramatický text Ivety Škripkovej, básne Jany Bodnárovej a Stanislavy Repar. Zaujme recenzia Jamesa Krapfla na knihu Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien, v ktorej sa zdôrazňuje potreba hľadania nových foriem politickej subjektivity, nereprodukujúcej mocenské vzťahy podporujúce subordináciu žien. Podnetná je aj recenzia Ľubice Kobovej na knihu O politike vylúčenia a emócií.
Etela Farkašová
