Ak čítate knihy, asi sa vám stalo, že ste v devätnástich otvorili román, ktorého súvetia boli pridlhé, spletité, nezrozumiteľné, plné podivných opisov, odbočení, retrospektív, mätúcich metafor, a tak ste knižku zavreli, možno aj trochu nahnevaný, čo vám to starší kamarát vychválil za literárnu podivnosť. Potom, tak po desiatich rokoch, sa vám ten istý text zrazu otvoril, vety spriehľadnili, nedorozprávané náznaky príbehov na seba nadväzovali a aj zmätený hlavný hrdina vám pripadal akýsi ľudskejší a bližší. No ešte vždy vám knižka vzdorovala a vy ste nemali čas alebo možno nervy ju celú dočítať, a tak záložka zostala kdesi v jej dvoch poctivo prelistovaných tretinách. Ubehlo ďalšie desaťročie a vám zrazu tá istá kniha pripadala úplne úžasná. Od odťažitej obálky, cez nespočetné abstraktné ilustrácie, až po text, ktorý vás ohromil svojou nadčasovou genialitou. Nie, nebola to vždy iná kniha, to len vy ste boli vždy iný a na knižku ste museli jednoducho ľudsky dozrieť, svojou postupujúcou životnou skúsenosťou. Niekomu sa to nikdy nepodarí a tá smutná kniha zostane navždy zaprášená a nedočítaná vo vrchnej poličke knižnice, kde sa skoro ani neutiera prach. Bol by som rád, keby existovalo podobných kníh viac. Asi sú to práve ony, ktoré nám umožňujú istým a možno práve podstatným spôsobom dospieť. Vedú nás nebadane na našej ceste a tie najlepšie nám poskytujú aj nenásilné návody na život medzi ľuďmi, ktorí možno nikdy nemali to šťastie, aby si našli svoju „osudovú“ krásnu knihu. Tie knižky zašifrované mladým očiam múdrosťou autora existujú naprieč všetkými literárnymi žánrami, to viem iste, pretože pár podobných som už v živote prečítal. Ich názvy vám ale neprezradím, bolo by to priľahké a možno by sa vám tie knihy nikdy nepodarilo dočítať a doceniť, zažite si svoje dobrodružné hľadanie literatúry radšej sami. Je to fantastická cesta, sľubujem.
