Vyhľadávanie
Daniel Pastirčák: Zaskočený večnosťou / Rozhovory s Michalom Oláhom
Bratislava: W Press, 2020
Nová kniha dvanástich rozhovorov Daniela Pastirčáka s majstrovsky kladenými otázkami Michala Oláha Zaskočený večnosťou je memoárová aj teologická. To, čo je v nej erazmovské, je hľadanie osobitého spôsobu myslenia a videnia skutočnosti.
Erazmus Rotterdamský zaštiťuje aj program EÚ Erazmus +, podporujúci aktivity v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je aj kľúčom k charakteropisu kazateľa Cirkvi Bratskej, básnika a výtvarníka Daniela Pastirčáka.
Svet nie je hotový
Daniel Pastirčák verne nasleduje svoje poslanie, ktoré si vyvolil už v mladosti: „Skutočne svojbytnú slobodnú osobnosť predstavoval Erazmus. Napokon ostal sám. Katolícka cirkev dala jeho spisy na index a Luther ho označil za Judáša. I ja sa v tomto zmysle cítim byť Erazmovec.“ (s. 145)
Erazmov spôsob myslenia teológia označila za skeptickú ortodoxiu. Ono erazmovské spočíva v idei, že svet nie je hotový. Pastirčák ju obhajuje vo svojom náhľade na svet, ktorý sa ustavične vyvíja, a preto sa vyvíja aj naše poznanie a chápanie toho, „čo sa zjavilo v Kristovi“.
Duchovné spoločenstvo Cirkvi Bratskej vedie k tomu, aby každý jej člen/členka bol/bola otvorený/á novému poznaniu, vo svetle ktorého treba prehodnocovať to, čo sme si mysleli včera. Niet hotových odpovedí na všetky otázky. Za Erazmovcov pokladá aj Antona Srholca, Tomáša Halíka či pápeža Františka vo Vatikáne.
O budúcom kresťanstve
Ako kazateľ buduje mosty, spája skeptický rozum so svetom nádeje tak, aby meditatívne zamyslenia zodpovedali kontemplatívnemu cíteniu. Vkladá do nich výtvarné prvky, projekcie či inštalácie. Praktizuje piesne z Taizé a meditatívnu hudbu, ale aj poéziu, eseje a teologickú literatúru. Jeho kázne dostali prezývku umelecké bohoslužby. Preferuje ekumenické myslenie, ktoré nie je doplnkom, ale podstatou posolstiev.
V úvahách o budúcom kresťanstve poznamenáva: „Viem si budúce kresťanstvo predstaviť bez tradičných foriem, premenené na novú reč, ktorej znaky dnes ešte nepoznáme.“ (s. 116) Táto vízia je podmienená odhodlaním nič nepredstierať. Dôvod je prostý: „Cena za predstieranie môže byť veľká. Človek sa môže stať necitlivým voči bytostnému účinku symbolov. Mechanicky si osvojí formálne znaky zbožnosti a umlčí tým v sebe znepokojujúce otázky. Chodí na prijímanie i na spoveď, no tie úkony sa mu stanú únikom pred Božou skutočnosťou.“ (s. 64)
Otvorená partitúra
Pastirčákove bohoslužby sú novátorské a zaujímajú nielen veriacich z okruhu Cirkvi Bratskej, ale aj umelcov a vedcov, kultúrnych pracovníkov; hudobníkov, spisovateľov, výtvarníkov či performerov, hľadajúcich duchovné zázemie. V charizmách oslobodzovania sa umením je možné chápať vzťah k Bohu ako otvorenú partitúru, ako moderný spôsob záznamu hudobnej myšlienky: „Takto si predstavujem vzťah Boha k svetu, ktorý tvorí – ako otvorenú partitúru. Určil pár princípov, to, čo v rámci tých princípov zahráme, však nechal na nás – takže i my sme spolutvorcami Božej hudby.“ (s. 78)
To je jeden z jeho pohľadov na budovanie ekumenickej teológie, ku ktorému si prizval priateľov na dlhé trate: Juraja Kušnierika, Juraja Sýkoru a ďalších. Pastirčák si uvedomuje, že všetky, vrátane jeho aktivít postupne oslabnú a premenia sa v nič. Zatiaľ však neúnavne pokračuje, uvedomujúc si, že charizmy sú neprenosné. Nedajú sa dediť ani odovzdať ako prievozníkovo veslo či štafetový kolík. Charizmy sú darmi Ducha, sú od Boha, ale aj od ľudí.
Systémové zlo
Konflikt súčasného sveta Pastirčák chápe ako spor otvoreného a uzavretého pôsobenia viery: „Tam, kde v cirkvi autorita úradu plne nahradila autoritu chariziem, cirkev umiera, stáva sa iba mŕtvou inštitúciou.“ (s. 120)
Preto aj dnešný spor medzi líniou pápeža Františka a líniou konzervatívnych biskupov vníma ako spor otvoreného a uzavretého systému: „Keby mi pred dvadsiatimi rokmi niekto povedal, že príde doba, keď sa najkonzervatívnejší katolíci postavia proti svojmu pápežovi a zástupcovia iných cirkví, osobnosti verejného života budú brániť pápeža, považoval by som to za zlý vtip.“ (s. 148)
Podľa Pastirčáka pápež František „stavia milosť nad články tradovaného učenia i nad zákon tak, ako to robil Ježiš evanjelia.“ (s. 192)
Nielen spoločnosť, aj cirkev je polarizovaná. Za hlavnú príčinu tohto stavu v zhode s Františkom považuje klerikalizmus. Zachovať ho chcú konzervatívci. Klerikalizmus je však „systémové zlo“.
Buďte pozdravení!
Pastirčák sa domnieva, že liberálna teológia sa ocitla v slepej uličke. Z klerikalizmu pramenia aj korupčné a sexuálne škandály katolíckej cirkvi. Pastirčák zaujíma postoj aj k homosexuálom: registrované partnerstvá áno, zmena definície manželstva ako zväzku muža a ženy – nie.
Kniha sa číta znamenite, je to ako prijať miesto v arche a nechať sa unášať tokom myšlienok, skúseností aj intimity súkromia. Vysoko ju oceňujú Tomáš Halík, autor predslovu aj rabín Míša Kapustin.
Interesantný je aj fotografický príbeh Borisa Németha, zachytávajúci proces holenia hlavy i brady, rituálu, ktorý Pastirčák vykonáva raz ročne.
Buďte pozdravení, Erazmovci. Minulí, súčasní aj budúci.
Dana Podracká (1954)
Poetka, esejistka, autorka kníh pre mládež. Vedie oddelenie domácich projektov v LIC. Naposledy jej vyšla zbierka poézie Paternoster (Skalná ruža, 2018), eseje Hlbiny slovenskej identity (Marenčin PT, 2020) a rozprávková kniha Strážca zadných dvier (Perfekt, 2020).
Daniel Pastirčák. Foto: Boris Németh / W Press
