Vyhľadávanie
Ďalším držiteľom prémie v súťaži Esej Jána Johanidesa 2020 je Ján Škvarka zo Strednej priemyselnej školy strojníckej a elektrotechnickej v Nitre.
Nové idey si stanovujeme od nepamäti. Či už z ušľachtilých dôvodov, aby sa spoločnosť mala lepšie, alebo z mocenských dôvodov - takých príznačných pre totalitné systémy. Vždy sa to označí ako zmena k lepšiemu. Bez ohľadu na dôvod, niektoré naše idey časom doslova zmutovali alebo skončili fiaskom pre masívny odpor tradicionalistov, iba máloktoré cez ten odpor prešli pohodlne.
História ukazuje, že osud každej idey je špecifický. Tlak oponentov zmien, respektíve sebareflexia samotných autorov zmien, spôsobujú, že naše idey podliehajú kompromisom. Často aj takým, že finálna verzia úplne poprela svoj pôvodný zmysel. Nie je to žiadna tragédia. Dalajláma hovorí: „Že nedostanete vždy, čo chcete, je niekedy obrovské šťastie.“ Zaujímavé je, že bez ohľadu na mieru popretia, cesty späť neexistujú. Európa sa posúva. Buďme konkrétni.
S otrokárstvom sa spoločnosť rozlúčila bez nostalgie. Myšlienka feudalizmu sa zdala ako riešenie. Postavenie panovníka stojaceho nad zákonom, či svojvôľa vysokej šľachty znamenali neudržateľnosť systému. Popretie idey feudalizmu. Napríklad francúzska revolúcia v rokoch 1789 – 1799 stimulovaná názormi prvých liberálov sa ponúkala ako riešenie. Nadšenie más však vyprchalo skôr, ako začalo platiť heslo sloboda - rovnosť – bratstvo. Prišlo k nehode, ušľachtilá idea bola zmasakrovaná hromadnými popravami jej priaznivcov.
No európsku túžbu po slobode nezastavila ani chyba v programe – francúzska gilotína. Prišiel kapitalizmus, hoci nie ešte s ľudskou tvárou, nie ešte s okrúhlou pečiatkou demokracie, ako dnes. Americká ústava, britská konštitučná monarchia. To bol vtedy stimul najmä pre Európu.
Aj táto idea pokroku ľudstvo zabolela. Vždy, keď stúpla nezamestnanosť, keď zasiahol hlad, kým iní boli prenikavo majetní. Štrajky a násilné potláčanie štrajkov ukázali, že to zďaleka nie je ideál.
Katapultovanie Marxových myšlienok do sociálneho systému sa preto zdalo úplne logické. Nový pokus oprášil krédo - všetci sú si rovní. Obohatený o slogany - každý má prácu, majetok patrí všetkým. To bola revolučná a veľmi lákavá idea. „Konečne je to tu!“ volali obyčajní ľudia. V praxi to už také ružové nebolo. Teror Maa Ce-Tunga, Stalinova krutovláda alebo aj režim v Československu. Pôvodne úžasnú myšlienku o rovnosti ľudí zase spláchli vodopády krvi.
Nedávno uplynulo 30 rokov od Nežnej revolúcie. Ľudia vtedy žiadali všetko, čo nemali - demokraciu, slobodu tlače, prejavu, cestovania a mnohí z nich, buďme úprimní, aj osobné bohatstvo. Nie. Žiadny hladomor ani bezdomovci tu neboli. Ľudia za oponou videli ideálny život. Nebol som vtedy na svete, ale rozumiem tomu chceniu. To sme my, ľudstvo. Napokon, ako som už uviedol, motivácia Novembra bola podstatne ušľachtilejšia ako len blahobyt.
V pamätnom 89. roku sme premenili svoje idey na realitu. A dnes riešime nedostatky, dokonca aj fatálne. Dnes, s odstupom 30 rokov, berieme aj kritické názory na November 89 ako samozrejmosť.
Máme však na kritiku právo? Nemáme azda slobodu, ktorú sme chceli? Máme, no súčasne aj dôvody na nespokojnosť, pretože sa odvtedy udialo veľa nepekností. Ale kritizovať za to idey Novembra? Dnes žijúce osobnosti Novembra pre mňa predstavujú pozitívne vzory. Nie. Idey Novembra sú nadčasové. Vždy budú ušľachtilé, ony nie sú na vine. Akurát mnohí z nás mali neprimerané ilúzie, že náš život bude v bezpečí šťastia a pokoja.
Podobne sa pohla aj Európa. Všetko nové je zaškatuľkované ako čosi liberálne. V poriadku. No nebojme sa tohto termínu, ktorý je pre mnohých kontroverzný. Bez ohľadu na všetky protichodné postoje, liberálne idey, dobovým pohľadom videné ako poburujúce, sú dnes žité. Idey liberalizmu sú totiž aj sloboda, racionalizmus, humanizmus. A mier. Aj niektoré z týchto hodnôt vyzerali spočiatku pre mnohých tradicionalistov neprípustné. A dnes? Máme sa azda vrátiť späť? Poza ne? Dnes mnohých straší iné, napríklad boj za práva LGBTI komunity, problematika národnostných menšín alebo témy multikulturalizmu. Desíme sa toho.
Európa sa hýbe. Na tomto mieste nejdem hodnotiť prínos ani skazu nových ideí pre Európu, lebo výsledky sú aj tak faktografické. Ľudstvo je sebavedomejšie. Smelo vyjadruje svoje názory a už sa za to neplatí životom. Postavenie žien, národnostných či náboženských menšín je silnejšie, sebavedomejšia je mládež, nižší je vplyv autorít. Stále a nanovo prebieha osvojovanie si nových ideí ako samozrejmostí. Zvažujeme, ktoré tradície uchovať a ktoré opustiť. Uvoľnený pohľad dnešných ľudí na problémy, zákonné práva sexuálnych menšín v mnohých krajinách ľudí už nevyrušujú. Liberálny trend multikulturalizmu napriek mohutným stretom názorov vnímame cez pohľad do ulíc európskych miest. A vidíme odpoveď na vlastné oči.
Európa sa najmä posunula k mieru. Tento jav nemá v histórii obdobu. Nové trendy priniesli Európe najväčšiu hodnotu – slobodu. Tak nedocenenú. Sloboda je pre nás akoby nepovšimnutý kyslík. Až keď nás zatvoria do nevetranej miestnosti, pochopíme jeho význam.
Nové idey a ekonomický skok majú aj nežiaduce účinky. Je to ekologická mizéria. Tú stále podceňujeme na úrovni štátov i bežných občanov. Tu sme zamrzli. Je to téma inej práce, ale aj výzva pre Európu. Európa napriek tomu napreduje. Vážme si súčasnosť a presaďme novú ideu. Ideu záchrany klímy na Zemi.
Esej hodnotí spisovateľ Marek Vadas:
Ján Škvarka si vybral Johanidesovu myšlienku o ideách a ich popieraní v Európe. V dejinnom exkurze od otrokárskeho zriadenia k dnešku si všíma vývoj, ktorý po revolučných zvratoch, napriek tomu, že sa idey často neosvedčili kompletne, nenechal spoločnosť bezo zmien.
Napriek šírke záberu je jeho text konzistentný a priamočiary, s uceleným a jasne vyprofilovaným názorom na spoločenské hodnoty a ľudské práva. Veľmi výstižne opísal dnešnú atmosféru, ktorú výrazne ovplyvňuje nedôvera k liberálnym myšlienkam. K dokonalému pôžitku z textu mi chýbalo len povšimnutie si iracionálnych prvkov, ovplyvňujúcich politické rozhodnutia v súčasnosti a hrozba návratu totality, schovávajúcej sa hlavne v strednej Európe za konzervativizmus.
Použitý slovník prezrádza, že autor je sčítaný a dobre sa orientuje v odborných termínoch. Jeho práca zároveň dokazuje, že má historický i politologický prehľad, ale zároveň aj triezvy nadhľad, ktorý z jeho práce nerobí len suchopárne vymenovávanie dejinných udalostí, ale aj čítavé zamyslenie nad tým, čo Európu čaká.
