Už je to pár týždňov dozadu, čo Veronika Šikulová získala za svoju knihu Medzerový plod (Vydavateľstvo Slovart) cenu Anasoft litera. Zatiaľ čo minulý rok sa meno víťaza Pavla Vilikovského a jeho dielo Prvá a posledná láska z rovnakého vydavateľstva šuchli najmä v novinách, pár časopisoch a na internetových stránkach niektorých periodík, tento rok víťazke už patril celý facebook. Gratulácie pritom nezdieľali iba literárne či čitateľsky aktívne osoby a stránky – z víťazstva sa tešili aj takí, o ktorých by som to predtým nepovedala. Dobre a skrátka, Anasoft litera má stále zvučnejší status a čo je hlavné, šíri sa už aj ďalej, prechádza do podhubia k menej literárne zdatným a možno aj čosi mení. Keby aspoň pohľad na slovenskú literatúru. Ešte stále si totiž kde-tu prečítam status typu – „slovenské knihy nečítam, lebo sú nudné“. Nuda je zabijak literatúry a hoci to môže byť nuda sofistikovaná, štylisticky vybrúsená, nesúca posolstvo – pre niektorých je to vždy nuda. Medzerový plod nudný nie je a myslím, že kniha je výborným príkladom, ako osloviť aj zarytých antislovenských čitateľov. Žiadna nútená osveta – skrátka úprimná, pod kožu sa vrývajúca spoveď, farebný obraz vnútorného prežívania, uveriteľná a čítava próza. Kiež by sa tak dobre aj predávala. Kvalitné slovenské knihy to potrebujú a potrebujú to aj ich autori. Facebook k tomu dopomáhaj!
