Nedávno som na facebooku natrafila na zaujímavú diskusiu. Otázka znela: stal sa vám niekedy čitateľský úraz? Aby bol takýto minivýskum relevantný, pani svoj príspevok zavesila na knimohoľskú stránku s poznámkou, že ona svoju nehodu, keď jej popri čítaní knihy Oscar a Lucinda a súčasnom otváraní vínovej fľaše vrazila zátka do oka, prežila. Jedna dáma pri čítaní narazila hlavou do značky, druhá zaspala pri románe Medárky tak nešťastne, že jej roh knihy pomliaždil oko, iná sa zase vykúpala s Dorianom Grayom (čo je nepochybne ten lepší prípad). Ani Lovci mamutov neostali modernému svetu nič dlžní. Zanietená knihomoľka si popri čítaní zabudla obliecť sukňu a s knihou v ruke sa prechádzala pol dňa iba v pančuchách. Z diskusie vyplynulo, že azda najrozsiahlejšiu nehodu spôsobil Spartakus, kvôli ktorému vedkyňa spálila rastlinnú vzorku v sušičke, pričom dôsledky boli katastrofálne – výskumný ústav rastlinnej výroby takmer ľahol popolom. Ten môj osobný úraz sa mi zrazu nezdá až taký strašný. Darmo mi priateľ prízvukoval, že naša knižnica sa nebezpečne nahýna dopredu. Bolo mu tiež nanajvýš divné, že mu z nej dovolím vyberať knihy iba pod mojím dozorom. Naše literárne zásoby ho náhle zasypali. Nebol to veru príjemný pohľad, keď spod Orwella vytiahol poranenú ruku a zakričal, že prežil. A ponaučenie? Možno, že to s tou dôverou v knihy netreba preháňať...
