Facebook miluje citáty a citáty milujú facebook. Toto spojenie má svoje logické opodstatnenie. Všetko treba skrátiť, vystihnúť, vypointovať, stačia dve-tri vetičky o láske, cieli a ceste, živote a šťastí a hneď má človek pocit, že na svete je ľahšie, jednoduchšie, krajšie. Alebo aj nie. Niekto by sa mal podujať spočítať, ktorý z autorov facebookovú citátovú vojnu vlastne vyhráva. Môj skromný pohľad vraví, že nekorunovaným víťazom je Paulo Coelho. Nefarebná profilová fotografia autora a pod ňou úryvok o hľadaní bohatstva v kvapke dažďa, obrázok zapadajúceho slnka nad horizontom a čosi o potrebe úsmevu, ktorý rozochveje dušu za každých okolností, denne útočia na sieť a je priam nemožné sa im vyhnúť. Menej konvenčné tipy zase virtuálny priestor radi obohacujú citátmi Charlesa Bukowského, ktorý, pre šťastie mnohých, už toľko neradí. Na druhej strane azda neexistuje absurdnejšie spojenie ako Bukowski a facebook. Ktovie, koľkí z milovníkov jeho citátov prečítali aspoň jednu jeho knihu (ale to už je iná téma)? O druhé miesto sa bije aj J. D. Salinger, občas niečo prihodí Hemingway a ojedinele vystúpi i Exupéry (jeho identitu však úspešne zastupuje Malý princ). Citáty na facebooku otvárajú zaujímavú otázku – je to pre autorov vlastne česť a potvrdenie ich umeleckých kvalít alebo pripomienka banálnosti doby?
