Vyhľadávanie
Hovorí sa, že kto raz išiel do Afriky, buď ju znenávidel, alebo si ju zamiloval. Danica Olexová bola ten druhý prípad. Hoci podobným spôsobom by možno vnímala kultúru a ľudí aj v Latinskej Amerike či Ázii, pretože bola otvorená citlivá duša. Ale na začiatku jej profesionálneho „príbehu“ bola cesta do Južnej Afriky.
Nebola spisovateľkou, ale manažérkou rozvojových projektov. Okrem iného päť rokov pracovala v Keni pre rakúske a slovenské mimovládne rozvojové organizácie. Tí, čo ju poznali, utrpeli pred dvoma rokmi šok, keď cestou do Nairobi na monitoring rozbehnutých rozvojových projektov tragicky zahynula pri leteckom nešťastí v Etiópii.
Obdivuhodné zábery
Na ľudí, ktorí vo vedomí zanechajú silnú stopu, sa však nezabúda. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok jej v marci tohto roka udelil zlatú plaketu in memoriam, priatelia z Nadácie Danice Olexovej – Baboon zostavili knihu jej fotografií a textov, v spolupráci s RTVS pripravujú film.
Príbehy spod akácie, ktoré vydal Spolok sv. Vojtecha zhodou okolností v čase nedožitých 45. narodenín Danice Olexovej, nie sú celkom príbehmi. Ako píše v úvode editorka Martina Grochálová, časť textov poslala autorka asi mesiac pred smrťou v troskách lietadla, ktoré sa zrútilo neďaleko Addis Abeby. Ďalšie texty a fotografie sa našli v jej počítači a korešpondencii.
Knižka je postavená predovšetkým na kvalitných fotografiách a výbornom grafickom spracovaní. S nápadom vydať takúto knihu prišiel už za autorkinho života grafický dizajnér Juraj Vontorčík zo štúdia vizuálnej komunikácie Pergamen v Trnave, ktorý obdivoval jej zábery.
Keď všetko pochopíte...
Nemala rada stereotypný obraz Afriky ako chudobného kontinentu. Jej snímky nie sú depresívnymi obrazmi, ktoré ukazujú zúbožených ľudí a pokúšajú sa vyvolať aspoň chvíľkový súcit. Sú plné farieb, svetla a usmiatych ľudí. Akoby autorka chcela zachytiť ich vnútornú energiu či odhodlanie nevzdať sa. Napríklad, u fyzicky postihnutého vysmiateho chlapca Solomona na provizórnom vozíčku z rozvojového projektu v Ugande, ktorý sa pre spolužiakov stal hviezdou.
Fotografia staršieho bezzubého etiópskeho pastiera, ktorého slovám autorka porozumela bez toho, aby poznala miestny jazyk, tiež zaujme na prvý pohľad. „Je to jeden z momentov, keď pochopíte aj to, čomu nerozumiete,“ napísala o letmom, ale nezabudnuteľnom stretnutí s usmiatym šedivým mužom neurčitého veku.
Oči srdca
Ako napísal Antoine de Saint-Exupéry, dobre vidíme iba srdcom. Danica Olexová sa snažila vidieť, počúvať, vnímať radosti a starosti iných a pomáhať bez toho, aby vnucovala svoj pohľad na svet, kultúru či náboženstvo. Naznačuje problémy, ktoré sa týkajú postavenia žien, chýbajúceho vzdelania, riešenia dilem typu ochrana životného prostredia verzus snaha o prežitie za cenu výrubu stromov a spásania trávy dobytkom.
Rozličnosť kultúr však brala predovšetkým ako vzájomné učenie sa. Obohatenie pre obe strany. Odráža sa to aj v jej textoch, ktoré sú postrehmi, krátkymi zamysleniami, snahou o priblíženie toho, kam smerujú financie na rozvojovú spoluprácu. Aj preto táto knižka zaujme najmä ľudí, ktorí majú k nej vzťah. A tých, ktorí majú radi farebnú Afriku.
Foto:
Danica Olexová: Solomon z rozvojového projektu v Ugande.
