Vyhľadávanie
V dňoch 22. a 23. septembra sa v Košiciach uskutočnil ôsmy ročník Festivalu súčasnej literatúry LiKE. Festival sa tak konal v predvečer sviatku Jom Kipur a niesol sa práve v duchu židovskej kultúry.
Organizovať festival v Košiciach je pre „Bratislava-based“ organizáciu vždy zaujímavé. Ani nie tak pre programovú náplň podujatí či účinkujúcich, ako pre divákov a diváčky z tak trochu iného prostredia. Od prvého slovenského vydania Eleny Lackovej (Narodila som sa po šťastnou hviezdou) sme zorganizovali množstvo diskusií a rozhovorov, no práve tá, ktorá sa odohrala počas LiKE v košickom Artfore, mi nadlho utkvie v pamäti. Hviezdami besedy nebola len pamätníčka Eleny Lackovej Erika Godlová, prekladateľka Júlia Vrábľová a romista Alexander Mušinka, stali sa nimi predovšetkým návštevníci znalí prostredia opísaného v knihe a herečka Dana Košická, ktorá predniesla vybrané ukážky v perfektnej rómčine a kde bolo treba, aj so šarišským prízvukom. Na diskusii sa zúčastnil aj rodák z Veľkého Šariša, ktorý do nej prispel poznatkami o reáliách, ale aj poznámkami o odvahe Lackovej, o tom, ako v knihe predstavuje skutočných ľudí, identifikuje reálnych ľudákov a neskôr komunistov.
Tohtoročný festival sa pre mňa niesol v duchu objavovania neznámych svetov. Do toho, ktorý patrí moderným ortodoxným i chasidským Židom, nás preniesla flámska autorka Margot Vanderstraeten. Ich humor nám predstavil Peter Salner a rekonštrukcie starých, málo uvádzaných skladieb takmer zabudnutých autorov židovskej hudby priniesol koncert Solamente Naturali, Thesaurus of Jewish Music, v priestoroch Synagógy na Zvonárskej ulici. Spolu s účinkujúcimi a návštevníkmi sme objavili aj svet hrdinu z druhej svetovej vojny v diskusii o komikse Dozvedela som sa, že žiješ či svet detí uväznených v karanténe v podaní Jany Bodnárovej.
Foto: Tibor Czitó
