Vyhľadávanie
Finalisti literárnej ceny Anasoft litera 2009
Medzi finalistov literárnej ceny Anasoft litera 2009 vybrala porota v zložení Milan Hamada, Fedor Matejov, Pavel Matejovič, Jozef Dado Nagy a Ivana Taranenková 10 titulov. Z týchto vyberie v druhom kole víťaza, ktorý získa cenu 10 000 eur od spoločnosti Anasoft APR. Jeho meno spoznáme na slávnostnom odovzdávaní ceny 30. septembra. Členovia poroty sa museli vyrovnať s nesmierne náročnou úlohou vybrať z mimoriadne bohatej a kvalitnej prozaickej minuloročnej produkcie len desať kníh. Oveľa ťažšia úloha je však ešte stále nimi: vybrať víťaza.
My, čitatelia, to máme jednoduchšie. Pred nami sú dovolenky a s nimi čas na čítanie. Môžeme sa ponoriť do kvalitných próz a ak pocítime chuť, tak aj cez denník SME zahlasovať za svojho favorita. Aký pohľad na finálnu desiatku majú sami nominovaní, nám prezradili v odpovediach na naše dve neľahké otázky.
1. Kto je podľa Vás najhorúcejším kandidátom na cenu?
2. Chýba Vám vo finálovej desiatke knižka, ktorá Vás osobne vlani veľmi oslovila?
Jana Beňová: Plán odprevádzania, KK Bagala
1. Asi ten pan Anasoft... nie?
2. Stanislav Rakús - Excentrická univerzita.
Jana Bodnárová: Takmer neviditeľná, Aspekt
1. Za šťastnejšie riešenie by som považovala nechať anketu nezainteresovaným, nie tým, ktorých porota vybrala do „šprintu“ po dlhšom či kratšom predchádzajúcom behu. Cieľovú pásku aj tak pretrhnú členovia poroty. So športovou terminológiou však končím. Nie je tu namieste. Nechcem uprednostniť žiadnu knihu. Preto k vašej priamej otázke aspoň to, že moje kolegyne ma v nominovaných knihách zaujali bádaním vo svojich identitách, intimite ženského sveta: J. Beňová s invenčným jazykom, J. Juráňová s empatiou voči žene v tieni zo vzdialenejšieho času, A. Vášová s briskným intelektom. Mužskí autori zväčša priniesli to, čo Orwell nazval „politický román“. Píšu s vtipom, ironicky, satiricky, blasfemicky, groteskne, burleskne, nechýba i zvláštna trpkosť. My /ony/ sme viac v človečom mikrokozme, oni v makrokozme. Ale možno ani nie. Už tak nerada vyslovujem nejaké súdy!
2. Prečítať v jednej šnúre 106 slovenských kníh by bolo skoro „o život“). Určite by tam mohli byť ďalšie minuloročné tituly (autoriek/autorov Farkašová, Kovalyk, Ballu, Rakús, Vanoviča. Možno by v prípadoch „úrodnejších rokov“ stálo za to pouvažovať v budúcnosti o rozšírení počtu nominantov?
Oto Čenko: Ty nie si náš, teba zožerieme, Vydavateľstvo Slovart
Neviem, kto je najhorúcejší kandidát, lebo som - na svoju škodu - nič z nominovaných kníh nečítal. Kamarát však chválil Janu Juráňovú. To si asi prečítam, veď to znie veľmi lákavo: Žila som s Hviezdoslavom. Vlastne si stačí prečítať ten názov a je mi to napoly jasné, že sa budú búrať mýty. A búranie mýtov, ako aj posmievanie sa falošným vlastencom, ktorých česť - ako hovorí klasik - končí pred Slovenskou sporiteľňou to sa mi páči.
2. V nominácii mi nechýba nikto, keďže je to úplne jedno, aj keby mi tam niekto chýbal.
Jana Juráňová: Žila som s Hviezdoslavom, Aspekt
1. Tak toto je otázka za všetky drobné. Dúfam, že všetky a všetci by sme chceli byť horúcimi kandidátkami a kandidátmi. Ja by som to osobne dopriala Jane Beňovej, Alte Vášovej a Jane Bodnárovej, no a to sú už hneď tri. Jedna vec je, ktorá kniha sa mi najviac páči, ktorej autorkeJ by som to najviac dopriala – a aj to by som sa ťažko rozhodovala. A celkom iná vec, je, ako predpokladám, že bude rozhodovať táto konkrétna porota. Ale s tým by som sa radšej verejne nikomu nezverovala – zo strategických dôvodov. Zlej krvi je tu vo všetkých oblastiach už aj tak dosť, nie aby sme sa ešte medzi sebou rozhádali, že koho som mala povedať a nepovedala. Ale aj tak si rypnem: Aspoň že tohtoročná porota vie narátať do desať – na rozdiel do tej minuloročnej. A to ma fakt potešilo!
2.Ako prvá veta platí prvá veta z prvej odpovede. Inak je mi ľúto, že sa do desiatky nedostala Uršuľa Kovalyk. Ale počet desať nepustí (teda smerom hore, ako sa ukázalo) a kníh vyšlo požehnane, neviem, či chvalabohu, alebo skôr „božemôj“, lebo to vyzerá, že viac nás píše ako číta. A zasa, našťastie sú cez rok aj iné ceny, také aj onaké, a už sa nám tu zjavujú aj korunovaní a nekorunovaní princovia a králi literatúry, takže osobne si myslím, že na každého dôjde. Či aj na každú, to nie som si celkom istá, predsa len – princezná literatúry – to by neznelo tak kánonotvorne! V hlave sa mi vynára len taká chudera, čo sedí pri oblôčku, vrkoč si splieta a na ňom do izbičky zasa len nejakého princa vytiahne a ten bude písať a ona priasť... no, ďaleko ma odvialo, končím.
Dúfam, že otázky zostali – tak ako som pôvodne aj mala v úmysle – nezodpovedané.
Márius Kopcsay: Mystifikátor, Kalligram
Nerád by som predbiehal udalosti a niekoho z autoriek či autorov favorizoval. Najhorúcejším kandidátom je dobrá slovenská próza vydaná v roku 2008.
2. Nie, nechýba, čo však môže byť spôsobené aj tým, že sa ku knihám často dostanem až oveľa neskôr, než vyjdú, takže ma možno niektorá kniha nezaradená do finále osloví niekedy v ďalších dňoch, mesiacoch, rokoch...
Peter Krištúfek: Šepkár, PT Marenčin
1. Termín ,,najhorúcejší kandidát" je síce veľmi pekný, ale radšej budem hovoriť o knihe, ktorá sa mi dlhodobo páči najviac (z vybranej kolekcie) - je to Pavol Rankov, Stalo sa prvého septembra. Myslím, že podobný pohľad na slovenské dejiny tu už dlho chýbal. Nehovoriac o skvelom štýle, akým je kniha napísaná.
2. Ak by sa do výberu Anasoft litera vošla minuloročná kniha Stanislava Rakúsa, pripadne román Uršuly Kovalyk Žena zo sekáča, z môjho hľadiska by tomu už nič nechýbalo.
Pavol Rankov: Stalo sa prvého septembra, Kalligram
1. Jana Beňová: Plán odprevádzania. Je to kniha, ktorá je aktuálna, aj sarkastická, aj ironická, aj hĺbavá, aj spoločensko-kritická. Navyše umne pracuje s najaktuálnejším jazykom ulice. To by mohlo porotu osloviť.
2. Chýbajú mi možno Rakús a Balla so svojimi knihami, ale fakt je, že obaja napísali v minulosti ešte lepšie knihy, než sú tie minuloročné. Azda porota zohľadnila aj takéto súvislosti, a preto ich nevybrala. Ale v tej desiatke nemohlo byť dvanásť kníh...
Rumpli: V znamení hovna, Vydavateľstvo Slovart
1. Podľa ohlasov v médiách, teda aspoň tých, čo som zachytil, by to mohla byťt Jana Beňová s Plánom odprevádzania. Inak ťažko povedať. Porota podľa všetkého tie knihy prelúska ešte raz, teda ak chce objektívne niečo hodnotiť. Keď to všetko bude takto nakope, môže sa stať vselico.
1. Priznám sa, že som v posledných rokoch slovenskú literatúru sledoval len sprostredkovane cez recenzie a kritiky. Bol som v zahraničí, priamo som sa nechával oslovovať len cudzími knihami.
Juraj Šebesta: Keď sa pes smeje, JUGA
1.Zatiaľ nemám tip na víťaza, z finálových prác som čítal len romány Pavla Rankova a Jany Beňovej, a počul som niekoľko vydarených ukážok z románov Máriusa Kopcsaya a Petra Krištúfka. Ale chystám sa v lete aj na ostatných finalistov. Z toho, čo poznám, a čo som čítal nejaké ohlasy a recenzie, to vyzerá na pestrú desiatku a asi aj dosť vyrovnanú kvalitu.
2. Mimo finálovej desiatky ma zaujali romány Uršule Kovalyk Žena zo sekáča, Ja Velkáč Ľuba Dobrovodu a Jedy Denisy Fulmekovej, najmä jazykom a zmyslom pre humor. Pekná knižka sú aj Bratislavské krutosti Borisa Filana, špeciálne ju oceňujem ako Bratislavčan.
V súťažiach veľa závisí od šťastia, takže uvidíme.
Alta Vášová: Ostrovy nepamäti, F.R.&.G.
1. Cenu by som dopriala všetkým trom Janám - Beňovej, Bodnárovej, aj Juráňovej.
2. Svoje miesto by som bez rozpakov prepustila Stanovi Rakúsovi alebo Ballovi, o vydanie oboch sa postaral K.K. Bagala.
