V Inchebe sa už tretie desaťročie organizuje knižný veľtrh Bibliotéka spojený s Pedagogikou a tento rok aj s výstavou minerálov. S pribúdajúcimi dňami – počínajúc štvrtkom až po nedeľu – sa počet ľudí v obrovských priestoroch Incheby zvyšoval a životný priestor jednotlivca stiesňoval.
Vrchol, teda vymedzený priestor štvrť štvorcového metra na jednu osobu, bol zaznamenaný zhruba v čase príchodu hviezd televízneho seriálu Oteckovia. Rovnomenná kniha, za ktorou stálo vydavateľstvo Ikar, spolu s dvojicou autoriek Hana Lasicová a Katarína Mikulíková (ktoré pre seriálovú verziu píšu scenár), predstavovala odhadom najväčšie terno veľtrhu. V tesnom závese kampaňou nasledovali Gundžovníky z Vydavateľstva Slovart, ktoré svojich potenciálnych budúcich čitateľov značkovali propagačnými papierovými taškami. Aristokraciu Bibliotéky predstavovali ľudia s gundžovníkovskými taškami v jednej a Oteckami v druhej ruke. Formálne bola zbierka Satinského časopisov predstavená až v nedeľu o štvrtej popoludní, a to na literárnom pódiu Panta Rhei.
Nekonečné možnosti
Návštevník bol po vyplatení jednorazového dvojeurového lístka voľný a postavený pred množstvo možností. Aj po vykonaní základnej voľby – teda rozhodnutí sa, ktorý z troch prebiehajúcich festivalov navštívi najskôr, ho čakali rady ďalších Sofiiných volieb. Kde si vypiť kávu, zjesť koláč, ktorú diskusiu alebo rozhovor si vypočuť, či vôbec niečo počúvať a neprezrieť si radšej stánky. Okrem veľkých vydavateľstiev (ako sú Ikar či Slovart) sa mohol návštevník prekutrať aj v antikvariátoch, medzi spoločenskými hrami, mohol si rozšíriť svoje znalosti o Svätom Písme alebo nakuknúť do laboratória Mama, tata čítajte s nami, venovanému rozvoju schopnosti čítania s porozumením u malých detí. Rozmanitosť programu zaisťovala pokrytie všetkých čitateľských a aj vekových skupín.
Okrem vydavateľstiev s detskou cieľovkou, akým je napríklad Buvik, či stánku Štúdia Nádej ponúkajúceho okrem iného animované biblické príbehy, mohli rodičia svoje ratolesti „odložiť“ do Literárneho centra 1 na výtvarný workshop či do stánku Deti sú naše knihy, ktorý bol tematicky zameraný práve na túto vekovú skupinu.
Populárni súčasníci aj Rúfus
Pre nedožité tohtoročné životné jubileum bola leitmotívom festivalu básnická tvorba Milana Rúfusa. Hold jej vzdáva nová publikácia Univerzity Mateja Bela Múdrosť hlbín, uvedená v piatok na jednom z programových pódií a Rúfusovu tvorbu sme si pripomínali aj na hlavnom pódiu ZVKS a LIC.
Priestor na prezentácie Panta Rhei poctili návštevou haldy populárnych autorov, medzi inými Jozef Karika, ktorý dokázal divákmi zaplniť všetky dostupné stoličky, Juraj Červenák alebo Vanda Rozenbergová, ktorá hovorila stručne o novej knihe Tri smrtky sa plavia (Vyd. Slovart) a o nadchádzajúcej knihe, v ktorej sa bude venovať podľa vlastných slov „inšpiratívnemu“ svetu päťdesiatnikov. S moderátorom Dadom Nagyom sa dostali aj k téme mužského sexepílu, ktorý podľa Rozenbergovej naberá na intenzite práve v spomínanom zlatom veku, pričinením dostatočnej „zanedbanosti“ daného jedinca. Autorka sa zverila s nechuťou čítať úryvky zo svojich textov, v rozhove sa spomenula aj jej tvorba pre deti, knižka Websterovci (Vyd. Slovart), no – ako bolo zjavné už pri téme sexepílu – rozhovor sa nedržal len v literárnych medziach. I keď bola spočiatku snaha o verejnú familiárnosť trochu rozpačitá, Rozenbergová napokon hovorila o nedávnych medializovaných narodeninách svojho syna, o koníčkoch a hudbe, ktorú preferuje. Po rozhovore a následnej krátkej diskusii, v ktorej dostali priestor aj diváci, mali účastníci možnosť nechať si zakúpené či dávno vlastnené knižky podpísať.
Úskalia prekladu a debutu
Na literárnom pódiu ZVKS a LIC sa okrem prekladateľov a vedcov prestriedali aj samotní autori, či už išlo o Pavla Rankova, Gustáva Murína alebo čerstvú autorku fantasy románu V znamení ametystu (CooBoo v Albatros Media) Máriu Danihelovú. Tá v rozhovore s Dadom Nagyom hovorila o svojej prvotine, plánovaných pokračovaniach, vzniku originálnej obálky. Spomenula odozvy na svoje dielo či spôsob, akým sa vysporiadava s prípadnou kritikou.
V sobotu podvečer si diváci mohli vypočuť niečo málo o preklade Hviezdoslavových Krvavých sonetov Johnom Minahanom do angličtiny. Rozhovor moderovaný Tomášom Ulejom bol spojený s čítaním vybraných sonetov. Slovenskú verziu prednášal herec Štefan Bučko, anglickú Daniel Hall. V rozhovore sa zabŕdlo do dobového idealizovania prvej svetovej vojny, pričom Minahane označil Hviezdoslava za jedného z mála umelcov, ktorí sa v danej dobe nezúčastnili vojnovej propagandy.
V nedeľu sa potom diskutovalo napríklad o súčasnej maďarskej literatúre, najprv so slovenskými prekladateľkami Timeou Krekovič Beck, Luciou Molnár Satinskou, Renátou Deákovou a Gabrielou Magovou. Rozhovor moderoval Radoslav Passia a jedna prekladateľská dvojica dostala priestor zhruba dvadsať minút. V tomto časovom rozmedzí sa hovorilo o konkrétnych dielach, ale aj o všeobecnej literárnej situácii v Maďarsku a na Slovensku. Potom prekladateľov na pódiu vystriedali samotní autori – Ferenc Czinki, Viktor Horváth a Benedek Tóth. Rozhovor moderovala Eva Andrejčáková.
Tak, ako to má byť
Bibliotéka oslovila ľudí všetkých vekových kategórií a rôznych čitateľských preferencií. Tradične sa udeľovala aj Cena Bibliotéky, ktorú si tento rok odniesli dve autorky. Veronika Dianišková za svoje Správy z nedomovov (Modrý Peter) a Michaela Zakuťanská a jej Prešovská trilógia (Drewo a srd – OZ Vlna). Knihy sa kupovali, koláče sa jedli, deti sa strácali, introverti sa triasli.
Nina Podmanická
