Jazyky ma zaujímali už od školských čias

Pirkko Sanelma Kivinen (1953, Helsinki) skončila štúdium lesníckych vied na Univerzite v Helsinkách (1980), absolvovala pedagogické vzdelávanie učiteľov a študentské koncipientské štúdium  na Univerzite v Tampere (1986), tiež štúdium pre multidisciplinárnych jazykových expertov na Univerzite v Jyväskyle (2021). Ovláda viacero jazykov: švédsky, anglicky, nemecky, základy francúzskeho a slovenského jazyka. Venuje sa najmä prekladom lesníckych študijných materiálov. Od roku 1994 je členkou siete európskych lesníckych univerzít a univerzít aplikovaných vied Erasmus. Spolu s P. K. Puttonenom napísala knihu ”International capacity in foresty education“ (2004, Ministry of Education and Culture, Helsinki).

V online diskusii Trojica Air sa predstavili Pirkko Kivinen a Jana Beňová, video nájdete na našom Youtube LIC_online. Podujatie moderoval Dado Nagy. 

Prinášame vám niekoľko odpovedí na otázky Michala Kríža, ktoré vyšli v časopise Štiavnické noviny.

Ako ste sa dostali k prekladom slovenskej literatúry?

P. K.: Jazyky ma zaujímali už od školských čias. Fínčinu ako rodný jazyk používa iba päť až šesť miliónov ľudí. To je aj jeden z dôvodov prečo sa v škole učíme povinne švédčinu a angličtinu a neskôr ďalšie jazyky. Po strednej škole som začala študovať lesníctvo, ale vždy som sa zaujímala o jazyky a študovala ich vo večerných kurzoch ako moje hobby. Pred viac ako  dvadsiatimi rokmi som popri svojej práci v oblasti lesníctva začala študovať na Fakulte jazykov na Univerzite v Jyväskylä. Mojím cieľom bolo získať diplom zo švédčiny a nemčiny. Slovenčinu som začala študovať v Jyväskylä pred štyrmi rokmi. Je to jediná univerzita v Škandinávii, kde sa slovenčina vyučuje a profesorka slovenského jazyka Anna Kyppö sa jej  venuje už viac ako tridsať rokov. Môj záujem o štúdium tohto jazyka má „korene“ v roku 1980, keď som ako lesnícka praktikantka strávila mesiac v Československu. Viacero rokov som prekladala odborné texty do a zo švédčiny, angličtiny a nemčiny. Zo slovenčiny som začala prekladať umeleckú literatúru vďaka profesorke Kyppö, ktorá ma veľmi povzbudzovala a podporovala. Práve ona mi minulú jeseň navrhla, aby som požiadala o štipendium Trojica Air.

Ktoré diela ste doteraz preložili?

P. K.: Preložila som niekoľko prírodovedných dokumentov týkajúcich sa užitočných informácií o slovenských národných parkoch. Počas výučby slovenčiny sme prekladali niektoré texty zo slovenských periodík venované kultúrnym témam. Prvé preklady slovenskej umeleckej literatúry som si trénovala na krátkych románových prózach Dušana Dušeka. Knihu Jany Beňovej Café Hyena (Plán odprevádzania), ktorej prekladu sa práve venujem, mi navrhla profesorka Kyppö.

A čím vás zaujala?

P. K.: Páčila sa mi od prvých riadkov a rovno som začala prekladať prvú kapitolu. Preto som si uplatnila žiadosť o štipendium Trojica Air práve na túto knihu.

Ako sa vám páči v Banskej Štiavnici?

Už počas svojej lesníckej kariéry som veľa čítala a počula o histórii Banskej Štiavnice a jej priemyselnom a lesníckom význame. Preto prekladateľské štipendium bolo pre mňa úžasným a radostným darom. Vlastne som dostala dva dary – možnosť navštíviť toto historicky a kultúrne významné centrum s malebnou prírodou a možnosť sústredene tu pracovať. Samotné mesto  je „klenot“ a okolitá krajina mi dodáva energiu. Je príjemné chodiť každý deň rôznymi smermi a zažiť toto inšpiratívne prostredie. Miestni ľudia boli ku mne veľmi priateľskí a nápomocní. Byt je pohodlný a pokojný, je tu všetka občianska vybavenosť a to všetko ponúka výbornú možnosť na nerušenú prácu.

Literárne informačné centrum a Mesto Banská Štiavnica ponúkajú každý rok jedenásť rezidenčných pobytov. Aj v roku 2022 bol projekt TROJICA AIR podporený finančným príspevkom z Fondu LITA. Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.