Vyhľadávanie
Južná hranica slovenskej kultúry
Na fotografii zľava: slovenský vydavateľ Miroslav Demák, Mária Hrkľová, autor Jaroslav Miklovic a srbský vydavateľ Alexander Bako
Prvý februárový víkend predstavili v Účelovom zariadení MK SR na Bielej ulici autor Jaroslav MIKLOVIC a vydavatelia srbského prekladu monografie o najbohatšej slovenskej osade na Dolnej zemi Stará Pazova 1769 – 1794. Pôvodné slovenské vydanie v roku 2002 vydali bratislavské vydavateľstvo ESA a Vydavateľstvo Ivan Krasko z Nadlaku. Napriek tomu, že už existujú štyri monografie o Starej Pazove, profesorovi dejepisu na základnej škole v tejto najpočetnejšej slovenskej osade v Srbsku (dnes tam žije vyše 6 tisíc Slovákov) Jaroslavovi Miklovicovi sa podarilo získať a spracovať originálne dobové doklady z Viedenského vojenského archívu. Zachovávajú svedectvá, že cisárovná Mária Terézia dvakrát odmietla prosbu Slovákov zo Selenče v Báčke, aby sa mohli presťahovať na územie vtedajšej Vojenskej hranice. Až jej syn Jozef II. po treťom prosbopise (zaujímavý je aj fakt, že tie prosbopisy formuloval brat Mórica Beňovského) im to konečne dovolil. Miklovicova kniha obsahuje presný súpis 120 prvých rodín, ktoré sa presídlili na toto územie, vojenské súpisy do roku 1794, ako aj genealógiu presídlených rodín. Ďalších 97 rokov Pazovčania mali povinnosť byť hraničiarmi na neďalekej rieke Sáve, za ktorou sa vtedy nachádzala Osmanská ríša. V minulosti tu pôsobili významné osobnosti slovenskej kultúry (Hurbanovci, Kutlíkovci, Leškovci), ale aj dnes je to osada, v ktorej žije sedem akademických maliarov Slovákov, viacerí spisovatelia, divadelníci (tunajšie divadlo bolo v posledných rokoch ocenené na festivaloch v Iráne, v Egypte, vo Fínsku atď.). Preto túto slovenskú osadu, vzdialenú iba 30 kilometrov od Belehradu, dnes označujú za južnú hranicu slovenskej kultúry.
Miroslav Demák
