Ukrajinci stále radi čítajú

Knižný svet 2007 v Kyjeve

V Kyjeve sa poriadne ochladilo, ale atmosféra na knižnom veľtrhu Knižný svet  2007 (8. – 11. novembra), vzbudzovala u návštevníkov hrejivý pocit. Predseda Asociácie vydavateľov a knižných distributérov Ukrajiny Oleksandr Afonin na otvorení vyslovil spokojnosť s tým, že knižný veľtrh funguje, a to aj napriek nezáujmu vládnych štruktúr. Upozornil však na nepríjemný fakt, že z Chreščatyka, z centra Kyjeva sa zrazu začínajú vytrácať kníhkupectvá s dlhodobou tradíciou. O lukratívne miesta sa  zaujímajú ľudia, ktorí majú veľmi ďaleko ku knihe. Kultúrna verejnosť mesta nemlčí, protestujú spisovatelia, vydavatelia, knižní distributéri, ale aj milovníci krásnej literatúry. Tohtoročný Knižný svet bol venovaný 100. výročiu narodenia ukrajinského spisovateľa Oleha Oľžyča (1907 – 1944). Súčasťou veľtrhových programov bolo aj vyhlásenie výsledkov súťaže Knižný divosvet Ukrajiny. Za Najkrajšiu knihu v kategórii beletria vyhlásili Poézia. Próza Oleha Oľžyča a ocenenie Najkrajšia detská kniha si odniesla Azbuka chrabrosti autorky Natálie Čub, najväčší úspech medzi vedecko-populárnymi titulmi zaznamenala monografia Jevhena Nachlika Pantelejmon Kuliš: osobnosť, spisovateľ, mysliteľ.

Počas štyroch dní mali ukrajinskí knižní fajnšmekri jedinečnú príležitosť stretnúť sa s mnohými tvorcami. Bola medzi nimi aj spisovateľka Mária Matios, ktorá sa práve vrátila z Moskvy z prezentácie knižného vydania výberu svojich poviedok v ruskom preklade. Môže sa pochváliť aj prekladom svojej knihy Národ (v ukrajinčine Nacija) do poľštiny. Prišli aj Oksana Zabužko, Oles Uljanenko, Volodymyr Danylenko, bratia Kapranovi a iní. Napriek tomu, že Valerij Ševčuk sa už niekoľko rokov neukázal v takejto spoločnosti; žije na chate blízko Kyjeva, kde píše román za románom; div divúci zrazu opustil svoje „literárne hniezdo“,  porušil všetky zásady a objavil sa na kyjevskom knižnom veľtrhu. Neprišiel s prázdnymi rukami. Vo ľvovskom vydavateľstve Pyramida vyšiel súbor jeho próz Sen túžobnej viery, zaradil doň staršie poviedky zo 60. rokoch, ale aj napísané len nedávno a taktiež dve novely. Škoda, že v slovenčine sa s dielom tohto autora, nositeľa Národnej ceny T. H. Ševčenka, nestretávame, naposledy vyšiel u nás výber jeho poviedok Žlté lístie v júli roku 1977 v preklade Juraja Andričíka. Ukázal sa so svojou nerozlučnou fajkou s voňavým holandským tabakom. O jeho novej knihe sa hovorí ako o gotickom podobenstve a sám autor o nej žartovne poznamenal: „Píšem v nej veľa o bosorkách. Viem ich rozoznať, poznám ich kúzla, ba dokonca prichádzajú za mnou na konzultácie.“ A aký recept odporúča spisovateľom? „Hlavné je nezlenivieť, treba pracovať aj cez víkendy, od rána do popoludnia. Nepíšem len na Veľkú noc, Vianoce a 9. marca, vtedy som utiekol zo školy oslavovať Ševčenkove dni. Sen túžobnej viery je mojou 121. knižkou a ešte celá desiatka ich čaká na vydanie.“

Pätnásťročný Oleksandr Kornejko z Lucka, autor sci-fi, priviezol do Kyjeva svoj knižný debut Kronika úsvitu. Noc osudu a k svojej tvorbe povedal: „Chápem, aký je tento svet, preto sa mi tým viac chce utiecť do vlastného sveta. Svoju kroniku som písal päť rokov. Čítačky som organizoval v spálni svojich rodičov do neskorej noci. Keď mi veľmi zasahovali do textu, zatváral som sa do svojej izby, kým som knihu nedokončil.“  

     Ivan Jackanin