Láska je v poriadku

Mexický básnik a prozaik José Emilio Pacheco je nášmu čitateľskému publiku prakticky neznámy, a to napriek tomu, že kritika ho zaraďuje k najvýznamnejším spisovateľom hispánskoamerickej literatúry 20. storočia. Profesijne sa venoval výskumu v oblasti literatúry, editorstvu a prekladom anglickej literatúry. Za svoju umeleckú tvorbu získal viacero prestížnych ocenení, medzi inými aj známu cenu Premio Cervantes. Dnes sa vďaka prekladu Lucie Duero a vydavateľstvu Brak k slovenským čitateľom dostáva aj rozsahom neveľká novela Bitky na púšti, ktorú autor prvýkrát publikoval v roku 1981.

Očami malého chlapca

S trochou zlomyseľnosti by sa obsah knihy dal zhrnúť celkom stručne: malý Carlos sa zamiluje do mladej spolužiakovej matky Mariany a táto jeho nešťastná láska privodí pohromu najskôr jemu, jeho rodine a v konečnom dôsledku lavína katastrofy strhne celé mesto. Kniha však ponúka oveľa viac – citlivý a mimoriadne kultivovaný príbeh, v ktorom môže byť obraz dobového Mexika pokojne metaforou súčasného sveta i toho nášho slovenského. Dej zasadený približne do obdobia 50. rokov minulého storočia vytvára kulisu, v ktorej sa tradičný obraz konzervatívneho Mexika láme pod ťarchou modernizácie a odkrýva rôzne podoby a prejavy pokrytectva zakoreneného hlboko v spoločnosti.

Celá novela je komponovaná ako spomínanie hlavného protagonistu Carlosa na svoje detstvo v časti Roma hlavného mesta krajiny v čase, keď chodil do školy. Pritom skôr ako historizujúci príbeh vystupuje do popredia filozofujúca úvaha, ktorá je rozvíjaná na princípe protikladov starého a nového, tradičného a moderného, ale najmä dobrého a zlého.

Hoci základ novely je realistický, úvodná priam rozprávková alúzia „pamätám sa, nepamätám sa: v ktorom roku to bolo? Mali sme už supermarkety, ale televízor ešte nie, iba rádio,“ (s. 11)  nás vnáša do sveta, v ktorom sa takmer utopisticky „očakávala prosperita a všeobecný blahobyt, bez bližšieho vysvetlenia, ako to chceme docieliť“. (s. 13) Rozprávkovo idylický obraz krajiny prerozprávaný očami malého chlapca vyrastajúceho v konzervatívnej rodine autor modeluje ako opis rôznych, neraz zdanlivo triviálnych udalostí, ktoré však včlenenosťou do celku textu modelujú postupný rozpad starého sveta i sveta detských ideálov.

Korupcia, pokritectvo, mačizmus

Od úvodného rozprávkového módu autor prechádza postupne k minimalistickému jazyku, ktorý korešponduje s tematicko-motivickými akcentmi v knihe. Tými sú negatíve aspekty v krajine: korupcia, sociálne rozdiely medzi obyvateľmi, pokrytectvo v cirkvi. Poukazuje aj na (nielen) pre oblasť Južnej Ameriky veľmi typický mačizmus.

Tieto opisy dopĺňajú odkazy na skutočné dejinné udalosti, napr. na vtedajšieho mexického prezidenta Miguela Alemána, označovaného v texte pánprezident, chlapčenské bitky medzi Arabmi a Židmi ako referencia na arabsko-izraelskú vojnu, ale aj obrazy postupnej modernizácie krajiny na všetkých úrovniach a jej vplyv na bežných ľudí.

Väčšmi než na kritiku pomerov, ktoré hlavný protagonista skôr registruje ako hodnotí, sa pozornosť sústreďuje na rozprávača a jeho orientáciu vo svete. 

Idea nevinnosti

Koordinujúcim prvkom v knihe je idea nevinnosti reprezentovaná malým Carlosom. Keď sa nešťastnou náhodou prezradí jeho detská zaľúbenosť do mladej Mariany, obyvatelia mesta v žiadnom prípade nemávnu rukou nad nevinnou láskou a okolo Carlosa sa rozvíri nezmyselné odsudzovanie podobné bitkám na púšti, ktoré nadobúda priam absurdné rozmery.

Carlosovo pokojné detstvo sa postupne rozpadáva a chlapec sa dostáva do konfliktu s autoritatívnym prístupom nielen zo strany nábožensky orientovanej matky, ktorá zastáva tradičné, konzervatívne názory, ale aj do konfliktu s otcom, ktorý reprezentuje modernú spoločnosť.

Žáner novely umožňoval Pachecovi modelovať postavy, ktoré sú raz dobré, raz zlé. Ich správanie je determinované spoločenským postavením. Odsudzujú akúkoľvek inakosť, konajú v najlepšom presvedčení, prirodzene, s ohľadom na seba. Sú figúrkami, prispôsobujú sa okolnostiam tak, ako ich strháva prúd. Za všetky príklady spomeniem aspoň jeden: Carlosov brat Héctor – zo známeho záletníka sa stal elegantný továrnik. Slovami rozprávača: „Vážený, solídny, zbožný, uctievaný a dôstojný zamestnanec v službách nadnárodných spoločností.“ (s. 57)

V detailnom vykreslení postáv prevládajú ostré protiklady, avšak napospol všetky postavy sa prezentujú pokrytecky. Carlosova matka reprezentuje starý konzervatívny svet, v ktorom platili presné pravidlá a ich nedodržanie znamenalo spoločenskú potupu. Carlos matku charakterizuje slovami: „Mama mala vtedy veľmi obmedzené videnie sveta, poznala len to, čo ju naučili doma. Neznášala všetkých, ktorí nepochádzali z Jalisca. Obyvateľov zvyšku Mexika považovala za cudzincov a najväčšmi sa jej bridili tí z hlavného mesta.“ (s. 25) Na druhej strane stojí Carlosov otec, ktorý reprezentuje modernú spoločnosť. Na jeho príklade sa odkrýva dvojtvárnosť ľudí, ktorí na jednej strane zdrvujúco odsudzujú chlapcovo správanie, no sami sa správajú podvojne: „Dokonca aj ja, ktorý som si nič poriadne nevšímal, som vedel, že môj otec si roky v malom byte vydržiava jednu paniu, s ktorou má dve dcéry.“ (s. 48)

Skrytý zmysel existencie

Pacheco majstrovsky dokázal vytvoriť paralelu medzi rozpadajúcim sa Mexikom (tradíciami a svojbytnosťou) a postavou Carlosa, ktorý pozoruje rozklad nielen svojich ideálov, ale aj zlyhávanie autorít – učiteľov, rodičov, lekárov, kňazov.

Idea nevinnosti, morálnej čistoty, symbolicky umocnená Carlosovou bielou košeľou, v závere novely reprezentuje zmysel existencie človeka – zachovanie si detskej nevinnosti. Slovami rozprávača: „mať niekoho rád nie je hriech, láska je v poriadku, len nenávisť je démonická.“ (s. 50)

Preto popri mnohých interpretačných úrovniach, ktoré kniha ponúka, je z nich najdôležitejšia potreba preniknúť ku skrytému zmyslu podstaty ľudskej existencie, ktorú autor spája s morálnym posolstvom.

Túžba po autenticite je však prchavá, jej najčistejšia forma sa nostalgicky skrýva v minulosti. Preto aj záver knihy ukazuje už dospelému Carlosovi, že „To mesto je dávno preč, tá krajina patrí minulosti.“ (s. 75)

Dalo by sa povedať, že Pachecova kniha je čitateľsky uhrančivá, viacvrstvová. Skrýva alúzie, odkazy, symboly, ktoré môžu byť príťažlivé aj pre tých, ktorí nepoznajú dobové mexické reálie.

A preto napriek času, ktorý uplynul od vydania, kniha i v súčasnosti kladie otázky, ktoré nikdy neprestanú byť dôležité. Záverom treba oceniť aj kvalitný preklad a výborný doslov v knihe, ktorého autorkou je česká hispanistka Anna Housková.

Lucia Turi Nagyová (1987)
Získala doktorát z estetiky v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie v Nitre. Venuje sa literárnej kritike a prekladu zo španielskeho jazyka.

José Emilio Pacheco: Bitky na púšti

Preklad: Lucia Duero

Bratislava: OZ Brak, 2020