Táňa Keleová-Vasilková je najúspešnejšou slovenskou spisovateľkou. Jej 24. kniha má názov Nikdy (Ikar) a patrí k čerstvým májovým hitom kníhkupectiev.

 


 

V rámci množstva podujatí Knižnej mánie ste práve absolvovali spoločnú besedu i autogramiádu s Kamilom peterajom a Milanom lasicom. Ako vnímate týchto spisovateľských kolegov?

Oboch si nesmierne vážim. Kamil je môj stály kamarát na autogramiádach, pravidelne sa stretávame aj na Ikariáde, zakaždým podebatujeme. S pánom Lasicom som dnes vystupovala po prvýkrát a mala som z toho trocha aj trému, pretože si ho ako herca nesmierne vážim – naposledy som bola na hre Iluzionisti, kde so Zuzkou Fialovou podal úžasný výkon.

 Najnovší román má osudový názov Nikdy – znie to tak nezvratne…

Osudové veci sa nám dejú stále, bez toho, že by sme si to uvedomovali. Názvy svojich kníh vymýšľam na záver, no už počas písania rukopisu som zistila, ako často som to slovko nikdy použila. A ako často ho používame v živote. Slová nikdy a navždy sú veľmi preferované, no v konečnom dôsledku vlastne neplatia. Najmä vo vzťahoch, a vôbec, v máločom.

 Kto počul váš smiech, tak ľahko naň nezabudne, mám dojem, že sa už etabluje ako osobitá literárna kategória… ste veselá, no pritom povestná svojou pracovnou disciplínou!

Som free človek a  písanie si vychutnávam, denne píšem šesť, sedem hodín. No rozvrhnem si čas tak, aby som si mohla ísť aj zaplávať alebo na prechádzku do lesa s naším psom Barou. Nepíšem večer, cez víkend a ani v lete, vtedy chalupárčim. Som svojím spôsobom tak trocha samotár, no zároveň som aj spoločenský človek, a preto sa obávam, že keby som pracovala v kolektíve, väčšinu času by som prekecala… Takto, keďže pracujem doma, nič podobné nehrozí. Viem si šikovne rozložiť svoj čas na písanie, na rodinu, priateľov, milé človečenské stretnutia… Ako v každom človeku, aj vo mne je kúsok vážneho a seriózneho, no v prijateľnom pomere k tomu usmiatemu a veselému.

 Vaše knihy sú určené najmä ženám, muži po nich siahnu zriedka. ak by ste mali, čím by ste mužov prilákali k svojim textom?

Nikoho nebudem nútiť čítať moje knihy, no myslím si, že je na škodu, keď ich chlapi nečítajú. Odhaľujem v nich ženské zmýšľanie, srdce, prístup k životu… Keby si muži prečítali čo len tri moje knihy, lepšie by ženy spoznali a možno by bolo menej vzťahových problémov. Mnohé sú totiž úplne zbytočné, vznikajú preto, že vzťahom chýba otvorenosť, viazne komunikácia, a potom si niekto niečo vysvetlí úplne inak, ako to je. A problémy sú na ceste…

 Čo rada čítate?

Som čitateľský fanatik. Ja už vlastne nemám ani pracovňu, len koridor z  navŕšených kníh, ktorým prechádzam k  počítaču. Ale už som si objednala prvú knižnicu! Rada čítam fantasy a sci-fi a mám aj svoju vzácnu knižku: je ňou Babička od Boženy Němcovej, ktorú mi darovala moja babička…

 Takže ste jednoducho maniačka do čítania, samozrejme, aj do písania, zostáva vám čas aj na niečo ďalšie?

Stíham toho naozaj dosť a môj manžel sa na mne veľmi zabáva. Vraví: „Vychovávaš tri deti, staráš sa o domácnosť, napísala si 24 kníh, čo nie je sranda už len technicky napísať ich, a ešte to aj vymyslieť (!), a ty popri tom ešte toho toľko stíhaš…“ Prestavali sme chalupu, navrhli sme s manželom jej konečnú podobu, pestujem kvety, mám 148 druhov kvetín, rada zaváram džemy, lebo to krásne vonia, a okrem toho mám rada sladkosti, maľujem obrázky, rada fotografujem – mám veľmi veľa záujmov a všetko, čo robím, robím s entuziazmom.