Štrngnúť si s autorkou a blízkou priateľkou beatnika Allena Ginsberga Anne Waldman, vypočuť
si indických básnikov naživo, vzdať hold storočnému výročiu dadaizmu, zahĺbiť sa do melódie
francúzštiny, pochopiť poňatie lásky Gruzínca či bolesť Poliaka, vypočuť si, ako znie v básni vojna, to
všetko ste mohli zažiť na medzinárodnom festivale poézie Ars Poetica 2016.
Tento rok malo byť obsadenie autormi výni-
močne pestré. Prišli všetci, ktorí prísť mali, až
na Inda Subodha Sarkasa, hosťujúceho profesora
na University of Iowa, ktorý nedostal víza. O jeho
básne však poslucháč nebol ukrátený – na festivale
býva zvykom, že po odznení originálu herci báseň
interpretujú aj v slovenčine.
„Chceli sme ponúknuť pestrosť, ktorá je v súčas-
nosti skrytá v európskej a svetovej poézii. Niekedy
aj v politických postojoch, ktoré sú súčasne však
aj básnické, až po veľmi intímne, alebo humorné
formy,“ uviedol Martin Solotruk, šéf festivalu Ars
Poetica.
Piatok večer, po indickom dni
Na zhliadnutie festivalu som si vybrala piatkový
večer, nasledujúci po „indickom dni“, v ktorom vy-
stúpilo niekoľko poetov z Indie. Ponuka:
Listujem. Večer začína tancom, potom príde na
rad poézia. Má vystúpiť Anne Waldman. Autorka
štyridsiatich kníh. Desať rokov viedla jedno z naj-
významnejších centier poézie v Spojených štátoch
– St. Mark‘s Poetry Project na Manhattane. Na fes-
tival prišla aj so synom Ambrosom Byeom, ktorý
ju počas dvoch básní sprevádzal hrou na klavíri.
Trochu ju pozorujem ešte pred vystúpením. Nedá sa
prehliadnuť. Energicky chodí sem a tam. Odznievajú
posledné pokyny o tempe reči pre herečku Luciu
Hurajovú, ktorá bude jej texty čítať v našom jazyku.
Najskôr voda...
Poetický večer otvára rozhlasová publicistka Ivi-
ca Ruttkayová svojimi básňami o vode. Takto ich
predstavuje: „Vyberala som zo svojej básnickej
zbierky Vodné znamenia II. Ich ústrednou témou je
voda. Motív vody považujem za nesmierne šťastný
a naozaj inšpiratívny zdroj.“
Následne prečítala básne jedna z najpreklada-
nejších slovenských poetiek Mila Haugová. „Je to
jeden zo vzácnych hlasov v súčasnej slovenskej
tvorbe, ktorý refl ektuje medzigeneračné vzťahy
a úctu k tradícii,“ vraví o Mile Haugovej Martin
Solotruk.
Ženskú poéziu vystriedal Gruzínec, prekladateľ
arabských a perzských klasických básnikov Giorgi
Lobžanidze s básňou Lotosový zvonček. Giorgi mal
uviesť svoje básne ešte vo štvrtok, jeho let z Gru-
zínska do Kyjeva však odklonili na Istanbul, prišiel
preto s niekoľkohodinovým meškaním, aby mohol
povedať napríklad:
„Stučnela moja stará láska. Len sa pozrite, ako
sa podobá na mesiac v splne!“
„Bože, požehnaj moju starú lásku, ten lotos, čo sa
vynoril z močiara a bielo pulzuje v hustej temnote,
teraz takú tučnú, daj, nech je ešte tučnejšia, zohyzdi
ju, aby žiaden smrteľník po nej nezatúžil.“
„Je to realita a fantázia,“ s radostným úsmevom
vysvetľuje srdečný Gruzínec.
Na konci s dychom, vzduch
Potom prichádza na scénu Francúzka Irène Gay-
raud. Poetka s doktorátom z komparatistiky z pa-
rížskej Sorbonny. Vyučuje literatúru a prekladá
z taliančiny, španielčiny a z nemčiny.
„Vôbec nerozumiem po slovensky, takže som ne-
mohla zažiť obsah, ale užívala som si zvuk, pretože
veľmi rada počúvam zvuky iných jazykov. Vnímala
som, ako slovenčina tvarovala báseň do inej formy.
Podľa mňa by báseň mala žiť svoj vlastný život,
bezo mňa. Cítim to tak, že moja báseň má teraz
slovenského brata a táto idea sa mi veľmi páči,“
opísala svoje pocity z prekladu svojich básní do
slovenčiny Irène – na Francúzku prekvapujúco nie
po dúškoch vína, ale piva.
Po Irène Gayraud vystúpil Kacper Bartczak, poľ-
ský intelektuál, ktorý akademickú dráhu zasvätil
americkej literatúre.
Make up on Empty Space
Vrcholom večera bola živá legenda americkej poézie
a kultúry, poetka, umelkyňa, profesorka, novinár-
ka, aktivistka Anne Waldman. Svoju tvorbu uviedla
básňou Make up on Empty Space (Mejkap na prázd-
ny priestor). S dôrazom, energicky, dramaticky. Jej
prejav bol prepracovaný do posledných detailov.
„Make up on Empty Space je staršia báseň, ale
aj veľmi feministická, z viacerých uhlov pohľadu.
Hovorí o energii a sile ženského princípu. Nie je
to len o žene alebo o dievčati,“ prezrádza Anne.
Druhým textom bol Problem-Not-Solving (Neriešiteľný
problém). Autorka sa v ňom venuje neutíchajúcemu
konfl iktu medzi Izraelom a Palestínou. „Situácia
v Gaze sa nijakým spôsobom nemení. Stále pokra-
čuje. Žiadne riešenie neprichádza. Preto sa báseň
nazýva Neriešiteľný problém. Je to jedna malá časť
z dvestostranovej knihy. Pretože problém nie je vy-
riešený, je v tom aj určitý postoj. Riešenie konfl iktu
sa stále nenašlo a trpia tým všetci,“ uzatvorila Anne.
***
...idem sa pozrieť, len tak zo záujmu, aj na ďalší
deň. Má počas neho vystúpiť napríklad Viedenčan
Manfred Chobot, autor viac než päťdesiatich roz-
hlasových hier, český básnik Jaromír Typlt, kto-
rému počas jesene vyšla vo vydavateľstve Argo
nová zbierka Za dlouho, mnohostranná osobnosť
slovenskej literatúry na Slovensku Daniel Hevier či
nemecký umelec, zaoberajúci sa zvukovou poéziou
a umením recitácie, zakladateľ performatívneho
poňatia v nemeckej poézii Dirk Hülstrunk.
Zaujíma ma, ako vidia aj oni!
