Literárne čítačky sa uskutočňujú na rôznych miestach – v exteriéroch, interiéroch, kaviarňach, pri rieke, na open-air pódiách, v divadle. Ale predstavte si, že, kráčajúc mestom, prejdete okolo výkladu, kde sedí Andrej Hryc či Bibiana Ondrejková.

Vo februári a marci lákali do nášho kníhkupectva Knihy LIC návštevníkov dramatizované a autorské čítania Čau o piatej. Najkratší mesiac v roku vyplnila prezentácia autorov ocenených v súťažiach Básne a Poviedka. Na marec pripravilo Literárne informačné centrum v spolupráci s vydavateľstvom KK Bagala čítanie z antológie literatúra bodka sk, ktorú vydalo LIC.

Ako hovorí Koloman Kertész Bagala, „je to Čau o piatej, nie Čau o štvrť na šesť“, a preto sa vždy začína presne o 17.00, s odbitím hodín na veži. Počas marcových stretnutí texty prezentovali najmä prvotriedni slovenskí herci a herečky, napríklad Daniel Majling či Martin M. Šimečka svoju tvorbu ale predstavili sami. A naopak, František Kovár, čítajúci z prozaickej tvorby Rudolfa Slobodu či Dado Nagy s prednesom textov jeho priateľa Václava Pankovčína, figurovali v Čau o piatej bez účasti už, žiaľ, zosnulých autorov.

Z Nových Zámkov pricestoval Balla, známy tým, že nerád počúva svoje texty, opäť to však hrdinsky zvládol. Poviedka Viki a Kiki Dušana Mitanu neomrzí ani po tisícom počutí, nieto ešte, ak ju interpretuje Jana Oľhová.

V kníhkupectve je presne tridsať skladacích stoličiek. Zaplnili sa na väčšine podujatí, na ďalších ľudia aj stáli, okolo osemdesiat aktívne či pasívne počúvajúcich prilákalo prvé februárové stretnutie, na ktorom čítal Robert Roth. Sama bývam často prekvapená atmosférou. Ľudia počúvajú, zapájajú sa do besedy s autorom, prídu si obsadiť najlepšie miesta. Ja tie stoličky rozkladám, chystám vodu pre hercov, fotím, predávam, usmerňujem – a každú jednu čítačku si užívam. Nedojmem sa ľahko, no počas Čau o piatej k tomu nemávam ďaleko.

Soňa Uriková