Vyhľadávanie
Dvojkniha Kráľ zámku (Seweryn Goszczyń ski) – Zapatan. Čierny rytier (Władysław Łoziński) z vydavateľstva Európa približuje čitateľom autorov z nie príliš známych útrob poľskej literatúry prostredníctvom textov s bizarnými hororovými námetmi, tu a tam korenenými prvkami fantastiky. Chuťovka nie úplne nevídaná a ojedinelá na slovenských knižných pultoch v posledných rokoch.
Prekladateľské úsilie Tomáša Horvátha nadobúda pri spätnom pohľade s perspektívou do budúcnosti kontext kontinuitného, ba azda až cieľavedomého rozširovania pohľadov do „temnejšieho“ zákulisia literatúry našich severných susedov (napr. Grabińského strašidelné poviedky, raná vedecká fantastika Antoniho Langeho, upírska téma v novele Władisłava S. Reymonta, nositeľa Nobelovej ceny z roku 1924 za realistickú epopeju Sedliaci). Poľská literatúra je pre slovenského čitateľa často neprehľadná, no obsahuje malebné zákutia, kam sa možno dostať iba cez húštiny a kopy hlušiny. Cez ne sa presekáva a za čitateľov prekonáva práve prekladateľ či editor.
U Goszczyńského sa dej odohráva v prvej polovici 19. storočia, odkazuje na časy tesne po napoleonských vojnách, Łoziński sústreďuje dej do druhej polovice 19. storočia, avšak atmosférou ho umiestňuje do druhej polovice 18. storočia. Imituje tu hovorovú reč vtedajšej šľachty, tak trocha ako Kalinčiak v Reštavrácii. V prvom prípade sa ocitáme v Karpatoch, tesne za hranicou severovýchodného Slovenska. V druhej próze sa väčšina textu odvíja v Ľvove. Dnes ukrajinské, vtedy v podstate poľské mesto v Łozińského románe dýcha náznakmi Orientu a Stredomoria. Exotike korenenej tajomstvom vskutku démonickým nechýba pátos ani patina. Avšak po ponorení sa do próz len ťažko odtrhnete zrak od riadkov.
Romantizmus a ním inšpirované hrôzostrašno je výzvou i pokušením pre čitateľa. Prekladateľ prezrádza zloženie ingrediencií v doslovoch. Ak sa chcete ochudobniť o pôžitok, načnite dvojknihu od doslovov Tomáša Horvátha, celok rozkoše sa následne vyrovná čítaniu detektívky od pointy smerom dozadu – tento spôsob uplatňujem osobne veľmi rád kvôli objasneniu zvratnosti spojov. Pri tomto dvojtitule láka aj preto, že kniha je orientovaná už sama osebe dvojsmerne. Jedna novela začína na jednom konci, druhá na druhom, v strede sa pretnú a vy sa môžete otočiť a začať odznova. Vchádzať a vychádzať za zrkadlo príbehov – podobne ako napríklad v dvojknihe gotických románov Mních / Pútnik Melmoth M. G. Lewisa vydanej v slovenčine pred vyše štvrťstoročím, rozmerom omnoho väčšej, atmosférou veľmi podobnej.
Poďme konkrétnejšie, smerom k súčasnosti. Do Ľvova pricestuje gróf Zapatan, zvaný tiež čierny rytier. Zrejme Talian či Španiel – veľmi podivná a tajomná osoba, skutočná chodiaca hádanka. Azda alchymista?
Kráľ zámku v druhej próze je blázon a vizionár Machnicki. V čase rozdelenia Poľska medzi tri susedné krajiny sa považuje za posledného poľského kráľa. Z hľadiska deja a logiky vlastne nie je už čo dodať. Zvyšok tvoria dojmy, pocity, obrazy, náznaky, signály vysielané postavou cez rozprávača v slede vízií smerujúcich k odhaleniu tajomstva a posolstiev. Model hrôzostrašnej prózy kombinuje Goszczyński s prvkami iniciačného románu. Prostredníctvom motívov typických pre gotické romány nás vťahuje na pomedzie reálneho s fantastickým, jestvujúceho s nejestvujúcim, normálneho so šialeným, vypäto vznešeného s maniakálne brakovým, zložitého s jednoduchým. Ruina, blúdenie podzemnými chodbami, tajomný rukopis… Kokteil môžete vypiť na dúšok ako dvojhlt opojných minihororov vábivo antikvárneho rázu s ambíciou atribútu „klasický“ alebo si po dúškoch vychutnávať záhyby textu vrátane narážok a nadinterpretácií.
Nebýva častým zjavom, aby slovenské vydavateľstvá siahli po titule ukrajinského autora, a to aj napriek tomu, že ukrajinská literatúra má čo ponúknuť. Prebiehajú v nej veľmi zaujímavé literárne procesy, ktoré si už pravidelne všíma napríklad česká prekladová literatúra. Veľký záujem je o ňu v Poľsku a Nemecku.
Príjemným prekvapením je umelecký preklad románu súčasného ukrajinského spisovateľa Vasyľa Škľara (1951) Čierny havran (Ikar 2013, prel. V. Čerevka). Autor bol za toto dielo ocenený najprestížnejšou cenou Ukrajiny – Štátnou cenou Tarasa H. Ševčenka. Čitateľ má možnosť zoznámiť sa s národnými zvláštnosťami a historickými udalosťami Ukrajincov. Veď už na obálke knihy sa píše: „Bestseller o jednom z bielych miest v histórii.“
Niektorí literárni kritici autora nazývajú „otcom ukrajinského bestselleru“. Napísal niekoľko kníh, napríklad Prvý sneh, Živica, Prales, Nostalgia, Elementál. Na Slovensku mu vyšla poviedka Hrdza padá. Jeho romány boli preložené do angličtiny, švédčiny, ruštiny, bulharčiny, arménčiny. Román Čierny havran je o láske atamana Čierneho havrana a mladej Tiny na pozadí búrlivých historických udalostí. Ide o majstrovské, no zároveň kontroverzné dielo, za ktoré bol autor obvinený z antisemitizmu a podnecovania nenávisti k Rusom. Opisuje udalosti z roku 1921, keď viedlo Rusko vojnu proti Ukrajinskej ľudovej republike. Bojovalo sa dlhé roky a podľa autora rusko-ukrajinská vojna ešte stále trvá, len má v súčasnosti iné metódy.
Nataša Ďurinová v doslove poznamenala: „Hoci Ukrajina je jedným z našich najbližších susedov, ešte vždy o nej a jej dejinách vieme málo.“ Román Vasyľa Škľara poskytuje nové poznanie o Ukrajine a jeho slovenský preklad je zároveň ďalším príspevkom k prehĺbeniu slovensko-ukrajinských literárnych vzťahov
