Vyhľadávanie
Lužickosrbskí básnici v Bratislave
Literárne informačné centrum, slovenské centrum PEN a Goetheho inštitútu v Bratislave pripravili v utorok 5. novembra 2013 dve prezentácie súčasnej lužickosrbskej poézie. Prvé podujatie sa konalo na Súkromnom slovanskom gymnáziu v Bratislave a druhé v Goetheho inštitúte v Bratislave. Obe poetické stretnutia moderoval Peter Čačko. Posedenie s poéziou uviedol esejou o literatúre a histórii Lužických Srbov v kontexte slovanských a európskych literatúr. Básnické preklady, ktoré vznikli v jazykovej spolupráci s Petrom Čačkom, uviedli, interpretovali a čítali lučickosrbskí básnici Róža Domašcyna, Benedikt Dyrlich a slovenskí básnici Dana Podracká a Ján Zambor.
Róža Domašcyna
Človek menom kladivo
na starom cintoríne
písmo predkov je denunciant
písmo predkov je provokatér
človek si ponorí ruky do chladu
nevraví to kravám
nevraví to vtákom
nevraví to rybám
ide po kladivo
kladivom sa zaženie
meno praskne
konečne sa roztriešti
zrkadlí sa v každom čriepku
hieroglyfy
ako ich čítajú prváčikovia
veršíky
človek číta mená
namiesto Čornak už Zschornack
namiesto had už kobra
namiesto mačka už tiger
ide na úrad
už si dá zapísať nové meno
už si ho strčí do vrecka
už ide domov
už prekročí prah
už ho volajú menom
už ide k nim
Benedikt Dyrlich
Nočné volanie
Za noci blčia zdrapy mračien
splašené krahulce nad mestom
vzlietajú z okrúhlych priezorov veže kam
ešte včera pršalo
CELÚ TÚTO NEŠŤASTNÚ JESEŇ
V unavených oknách spieval samopašný vietor
až som si zapchával uši aby
nebolo počuť ticho smrti
Mlčal som z úbohej vody
cez niekoľko mostov som prenikal na sever
VON K NEPODMYTÝM BREHOM JAZERA
Na strmom svahu som z plného hrdla kričal
na mladé čajky aby neodleteli
do koridorov bez mena
NEPÝTAŤ SA PREČO
Ale potom som za chrbtom
začul lužické matky oplakávať svojich synov
mŕtvych letcov
Prehovárali z hlboko modrého lístia vŕb
Aj k tebe moja drahá aj k tebe
