Vyhľadávanie
Už ôsmy raz patril predĺžený májový víkend (10.-12. 5.) pražskému medzinárodnému knižnému veľtrhu Svět knihy 2002. Piktogram roztvorenej knihy, v ktorom možno pri troche fantázie vidieť aj symboly koruny stromu, mozgu, srdca alebo motýľa či kvetu, dominoval nad bránami pražského výstaviska a návštevníkov neomylne doviedol do Průmyslového paláca. Na ploche 3 252 m2 v tejto krásnej secesnej výstavnej hale v 215 stánkoch predstavovalo najnovšiu knižnú produkciu 485 vystavovateľov, vyše polovica z nich, až 250 zahraničných, ktorí zastupovali 28 krajín. Čestné miesto na veľtrhu patrilo spoločnej expozícii krajín Visegrádskej štvorky. Decentné architektonické riešenie štvorexpozície do kríža symbolizovalo okrem križovania našich susedných kultúr aj ich tesné spojenie na základe spoločných kresťanských tradícií. Slovenskú časť pripravil Slovenský kultúrny inštitút v Prahe a združenie nezávislých vydavateľov Index. Okrem expozície V4 sa slovenské vydavateľstvá predstavili v spoločnom reprezentatívnom stánku Slovenska - takmer 40 vydavateľstiev využilo túto možnosť a návštevníkom pražského veľtrhu ponúklo do 500 titulov z vlaňajšej produkcie.
Križovatka smerujúca do sveta
Výstavný blok V4 bol zameraný na podporu šírenia diel národných literatúr do zahraničia. V slovenskej časti návštevníci našli novinku v anglickom jazyku od Vladimíra Petríka Slovensko a jeho literatúra, Albumy slovenských spisovateľov a niekoľko čísel občasníka Slovak Literary Revue v angličtine, ktoré vydáva oddelenie SLOLIA z Literárneho informačného centra. Na podpore šírenia maďarských kníh do zahraničia má najväčší podiel Translantion Fund of the Hungarian Book Foundation a v Poľsku túto činnosť zabezpečuje Poľský fond literatúry. O možnostiach Medzinárodného visegrádskeho fondu podporovať rozličné projekty informovala Ing. Katarína Orthová. Projekty treba vypracovať v angličtine a predložiť komisii na schválenie. Uzávierky sú každé tri mesiace. Záujemcovia nájdu podrobné informácie na stránke www.visegradfund.org.
Beletria v úzadí
Domácou, aj keď nevyhlásenou hviezdou veľtrhu bol Michal Viewegh (1962), ktorého knihy vyšli už vo viacerých reedíciách dovedna v náklade približne pol milióna výtlačkov, preložené boli do 16 jazykov, 2 z nich dostali filmovú a 2 divadelnú podobu. Viaceré jeho romány, ako Báječná léta pod psa, Nápady laskavého čtenáře, Výchova dívek v Čechách, Účastníci zájezdu či Román pro ženy majú pomerne veľký ohlas aj u nás. Tentoraz rozvíril hladinu pražského veľtrhu jeho posledný román Báječná léta s Klausem, ktorý vyšiel v brnenskom vydavateľstve Petrov tento rok v náklade 30 tisíc výtlačkov. Napriek nepopierateľným čitateľským, jasne vyčísliteľným úspechom ani hviezda Michala Viewegha nezatienila tvrdo komerčne zamerané tituly. O tom, že záujem čitateľskej verejnosti sa odkláňa od beletrie, svedčí aj vyhlásenie výsledkov najpredávanejších kníh za rok 2001 Knižným veľkoobchodom Pemic. Hoci medzi Encyklopédiou českého a moravského vína alebo Anglicko-českým, česko-anglickým slovníkom či Daňovými zákonmi a ďalšími titulmi sa ocitol aj Román pro ženy práve od Michala Viewegha. Aj na čitateľskom vkuse verejnosti sa už začína prejavovať vplyv plochej, neosobnej reklamy - čo najrýchlejšie získať informácie, nezaťažovať sa nijakými hlbšími emóciami a osvojiť si skôr len slovné hračky, nie myšlienky.
Aj v stánku slovenskej reprezentácie zostala beletria skromnou, v kúte utiahnutou popoluškou. Čo nie je zaujímavé pre kníhkupcov, zostáva pomaly nepoznané pre čitateľov z druhej strany rieky Moravy. Podľa celkom amatérskej, priebežnej ankety sa českí čitatelia zaujímajú najmä o odbornú slovenskú literatúru, o encyklopédie, slovníky z každej vednej oblasti. Ak by som mala vyhodnotiť túto anketu, tak najžiadanejším titulom na tohtoročnom Světe knihy bol Slovenský biografický slovník.
Labyrint Světa knihy a raj nadšencov
Vybrať si spomedzi takmer 150 pripravených programov, na ktorých sa zúčastnilo do 250 spisovateľov a ďalších osobností počas pražského veľtrhu, znamenalo pre každého návštevníka veľmi prísnu selekciu a rozhodnosť. Bolo zaujímavé sledovať zápal malých, ale aj dospelých nadšencov, ktorí sa hekticky presúvali z jednej autogramiády na druhú. Aj tu sa prejavil vplyv televíznej reklamy. Hoci sa autogramiády konali na Světe knihy a pri príležitosti vydania kníh, najväčšie zástupy sa kľukatili okolo hviezd šoubiznisu - Heleny Vondráčkovej, Yvonne Přenosilovej, Evy Pilarovej alebo Štefana Margitu. Na vydanie autobiografie Štefana Margitu Bez omezení upozorňovali už bilbórdy pri diaľnici.
Slovenskí autori sa predstavili v niekoľkých ucelených programových blokoch.
Slovenský inštitút v Prahe pripravil tlačovú besedu s predstaviteľmi slovenských kultúrnych časopisov - RaK, Knižná revue, Divadlo v medzičase, Kino-ikon, film.sk a Hudobný život. Pre náš dvojtýždenník vyplynulo z tejto tlačovky veľké povzbudenie. Totiž úprimný záujem stať sa naším abonentom prejavil francúzsky prekladateľ Peter Brabenec. Združenie nezávislých vydavateľov na Slovensku Index pripravilo pre pražských návštevníkov blok autorského čítania Jany Juráňovej, ktorá hovorila aj o činnosti vydavateľstva Aspekt a o rovnomennom časopise, Pavla Rankova, Petra Pišťanka a autorskej dvojice Marek Vadas a Eman Erdédy. Po spoločnom debute Univerzita pokračujú Vadas - Erdédy v tandeme aj nad druhou knihou poviedok o policajtoch, ktorá má názov Diabol pod čapicou.
Piatkové popoludnie patrilo sprievodnému programu našej národnej expozície, ktorá pripravilo Literárne informačné centrum. Moderátorka Hana Beranová uviedla dve knižky Jozefa Leikerta - básnickú zbierku Zámlky, ktorú do češtiny preložila Jana Štroblová, a Zákulisie slov o najstaršom žijúcom stenografovi Josefovi Kocourkovi. Jana Štroblová si vzťah k slovenskej literatúre vytvorila prirodzene ako čitateľka, ale upevňovala si ho najmä ako prekladateľka Milana Rúfusa, ktorý jej blízky mágiou formy, Milana Richtera, Jána Zambora a iných. Veľmi užitočnú a zároveň reprezentatívnu publikáciu Jaroslava Rezníka Túry do literatúry predstavili českým čitateľom jej autor a vydavateľ Juraj Heger, o Slovníku slovenských spisovateľov 20. storočia porozprával Alexander Halvoník. Umeleckú tvorbu zastupovali aj v Česku známe autorky Pavla Sabolová a Táňa Keleová-Vasilková. O činnosti vydavateľstva Dajama informoval Peter Augustin.
Vydavateľstvo Ivo Železný pripravilo na Svět knihy 2002 dva preklady slovenských kníh do češtiny - Preklad ako tvorba Jána Vilikovského a Tak ako bohovia Gustáva Murína. Keďže medzinárodný veľtrh je jedinečnou príležitosťou uviesť na trh novinky, tak za účasti autorov prezentovali ešte ,,teplé" výtlačky.
Z rušného veľtržného rytmu nás aspoň na chvíľu vytrhla svojou rozvahou, energickosťou a krásnymi spomienkami prežiarenými láskou pani Dagmar Gregorová-Prášilová, ktorej publikáciu Dopisy z manželství predstavil Vladimír Petrík. Emil Charous priblížil návštevníkom zborník Pražské inšpirácie slovenských spisovateľov, z ktorého ukážku z vlastného textu prečítal veľvyslanec SR v Prahe Ladislav Ballek, nový nositeľ Ceny Európskej únie umenia. Garantom tohto podujatia bolo takisto Literárne informačné centrum.
Tohtoročný Svět knihy sa niesol pod heslom Čitateľ 3. tisícročia. Aký bude čitateľ nášho tisícročia, nad tým sa zamýšľali odborníci, ale mohli sme ho pozorovať aj v dave návštevníkov. Ak ešte pred piatimi rokmi chodili po výstavisku návštevníci s plnými taškami edičných plánov a reklamných letákov, aby si doniesli domov čo najviac informácií o knihách, dnes už si zväčša vypýtajú len adresu webovej stránky vydavateľstva, ktoré ich zaujalo svojou produkciou. Vďaka tomuto odbremeneniu si na výstave radšej zalistujú v knižkách. Práve tento rukolapný kontakt s knihou nenahradia ani čitateľovi 3. tisícročia nijaké iné médiá.
