Vyhľadávanie
Mala som sedem. Bol posledný deň prázdnin a ja som sa veselo hrala s deťmi na dvore. Na moje sklamanie mi mama prišla oznámiť, že mám ísť okamžite domov, pretože mi zariadila súkromné hodiny angličtiny. Poslúchla som. Zazvonil zvonček. Vo dverách stálo dievča s vlasmi po pás v áčkovej sukni a vyšívanej blúzke. Bola to Danka, staršia odo mňa o desať rokov. Ja si to nepamätám, ale Danka hovorí, že som mala tie dva copy, veľké oči aj zuby a vraj som jej otvorila a ušla som. V detstve som to robila bežne. Otvorila som návšteve a utekala som sa schovať.
Na prvej hodine angličtiny mi Danka povedala, že jej môžem tykať a že ju mám brať ako svoju staršiu sestru. Podobne ako ja bola jedináčik. Učila ma angličtinu dva razy do týždňa. Bola veľmi prísna. Dávala mi domáce úlohy z gramatiky, ktoré známkovala. Často používala metódu drilu. Hlavne pri nepravidelných slovesách. A mňa vždy potešilo, keď priniesla gitaru a spievali sme anglické pesničky. Keď Danka zaregistrovala, že ma spievanie baví a že by som uvítala viac takýchto hodín, povedala, že ju moja mama neplatí za to, aby ma učila spievať, ale za to, aby ma naučila angličtinu. Nepovedala som nič. Nezvykla som papuľovať. V súčasnosti je Danka šťastne vydatá a má troch dospievajúcich synov, ktorým hovorí corgoni. Všetci ovládajú hudobnú teóriu a hrajú na klavír. Radosť počúvať. A ja, aby som nevyšla z cviku, oprašujem svoju angličtinu spolu s učebnicou Angličtina 11 minút denne (Vydavateľstvo Fragment). Oprašujem, aby sa mi nezadarilo povedať trebárs „I am sorry, I had to suck my baby“ (Je mi ľúto, musela som cicať svoje dieťa).
