Vyhľadávanie
Najpopulárnejšie prváčky
Knižky Márie Ďuríčkovej patria do zlatého fondu slovenskej literatúry pre deti. Nedávno som bola svedkyňou milého stretnutia pri listovaní v už 10. vydaní Danky a Janky (SPN-Mladé letá 2010). Tri generácie žien porovnávali jednotlivé príbehy, zisťovali rozdiely, pridané, odobrané či pozmenené kapitolky a popritom si zaspomínali na svoje detstvo a ďalšie knižky, ktoré im do neho vstupovali a na ktoré nemožno zabudnúť... Asi všetci poznáme príbehy zvolenských dvojičiek, prváčok, ktoré sa zoznamujú s novým školským prostredím. Úsmevné príhody približujú výhody a nevýhody nerozlíšiteľnej podoby dvoch bytostí, ale nabádajú aj k vážnejšiemu premýšľaniu o ľudskej individualite a o potrebnosti a hodnote vzťahov vnútri rodiny i mimo nej, ale aj vzťahov k zvieratkám, k prírode... Úsmevnosť textov dáva tušiť harmóniu spolužitia, pravda, občas sprevádzanú nedorozumeniami, škriepkami, ba aj (vzápätí oľutovanou) zlomyseľnosťou či závisťou. Je úžasné, že napriek veľkým zmenám v spôsobe života, v spoločenskej atmosfére, v medziľudských vzťahoch aj v samej osobnosti dieťaťa, ostáva čosi pevné, nemenné. K takýmto „pevnostiam“ patrí aj pretrvávajúci záujem o (nielen túto) knižku Márie Ďuríčkovej. Danka a Janka vyšla prvý raz roku 1951 a počet dodnes vydaných výtlačkov je vyše 362 000. Možno namietnuť, že atmosféra kníh typu Danky a Janky (aj vďaka ilustráciám Boženy Plocháňovej) je idylická a zavádza dieťa, vytvára v ňom falošné predstavy o podobách skutočného života, z ktorého bude neskôr nevyhnutne sklamané... Ja si naopak myslím, že predstavy o živote ako harmonickom, útulnom priestore môžu motivovať k úsiliu zmäkčovať a obrusovať hrany reálneho sveta. Všetkým čerstvým prvákom aj ostatným školákom prajem, aby tých drsných hrán v novom školskom roku bolo čo najmenej.
Etela Farkašová
