Neromán, príbeh v príbehu a mýty – Kniha roka 2020

Poznáme víťazov všetkých troch kategórií čitateľskej ankety Kniha roka 2020!

Hlavnú kategóriu suverénne ovládol nezameniteľný autorský hlas Veroniky Šikulovej v knihe Tremolo ostinato – neromán (Slovart), v kategórii Debut roka  zvíťazil Lukáš Cabala so svojím vyzretým ironizujúcim fabulovaním v novele Satori v Trenčíne (Artforum) a v celkom novej kategórii Kniha roka pre deti a mládež získala najviac hlasov vizuálne i tematicky atraktívna publikácia Dávida Ursinyho Strom života – Rozprávky Veľkej Amazónie (Petrus).

 

Od 26. apríla do 30. mája sa mohli čitatelia zúčastniť online hlasovania v ankete Kniha roka a vybrať svojich favoritov spomedzi 30 nominovaných kníh rôznych žánrov vydaných v roku 2020. Čitateľskú anketu aj tento rok organizovalo Literárne informačné centrum v Bratislave a jej priebeh realizovala redakcia časopisu Knižná revue. V jej zastúpení boli šéfredaktorka Tina Čorná Sikorová a redaktorka Dominika Madro súčasťou nominačného zboru, ktorý tvorili literárni vedci, kritici a prekladatelia: Markéta Andričíková, Igor Hochel, Ivana Hostová, Gabriela Magová, Viliam Nádaskay, Zoltán Rédey a Radoslav Passia. Spomedzi bohatej domácej knižnej produkcie v oblasti literatúry faktu, esejistiky, literárnej vedy, výtvarných monografií, prózy, poézie, detskej literatúry vybrali 30 titulov. 20 v hlavnej kategórii Kniha roka a po 5 titulov v kategórii Debut roka a Kniha roka pre deti mládež, z ktorých ste za víťazov hlasovali vy, naše čitateľky a čitatelia.

 

Vyše 900 hlasov (902) bolo udelených v online čitateľskom hlasovaní vo všetkých troch kategóriách z 374 mailových adries. V hlavnej kategórii hlasovalo 329 ľudí, v kategórii Debut roka 276 ľudí a v najmladšej kategórii Kniha roka pre deti a mládež 297 ľudí. 251 ľudí zahlasovalo vo všetkých troch kategóriách, 22 ľudí v dvoch kategóriách a 100 ľudí v jednej. Najviac hlasov (82) spomedzi 30 nominovaných titulov získala kniha Satori v Trenčíne Lukáša Cabalu.

 

Vaši víťazi

Cena čitateľov Kniha roka 2020 putuje próze Tremolo ostinato – neromán Veroniky Šikulovej, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovart. Kniha získala 75 hlasov. Druhé miesto s 32 hlasmi obsadila kniha Jany Beňovej Flanérova košeľa zachytávajúca životný priestor hlavného mesta z vydavateľstva Brak a tretie miesto s 27 hlasmi román Topografia bolesti Ivana Lesaya, ktorú vydalo vydavateľstvo Ikar.

Cenu čitateľov v kategórii Debut roka 2020 s počtom hlasov 82 získava novela Lukáša Cabalu Satori v Trenčíne, ktorú ilustrovala česká umelkyňa Anna Cima a vydalo Artforum. So 62 hlasmi sa na druhom mieste umiestňuje výrazný básnický debut Dominiky Moravčíkovej Deti Hamelnu z vydavateľstva Skalná ruža. Tretie miesto s počtom hlasov 58 obsadil román vychádzajúci zo skutočnosti Prípad starej dámy Nataše Holinovej z vydavateľstva Ikar.

Čo sa týka najmladšej kategórie, výsledky boli najtesnejšie. Rozprávková kniha mýtov Veľkej Amazónie Strom života Dávida Ursinyho, ktoré vydalo vydavateľstvo Petrus, si s počtom 69 hlasov odnáša Cenu čitateľov v kategórii Kniha roka pre deti a mládež 2020. Len o 3 hlasy menej (66) získava pútavo napísaná a ilustrovaná kniha o stratenom psíkovi Jašo na jarmoku Sone Urikovej, ktorú vydalo vydavateľstvo ahaslovakia. Tretie miesto obsadili hĺbavé a dobrodružné Pirátske rozprávky Veroniky Dianiškovej z vydavateľstva Modrý Peter s počtom hlasov 62.

 

O čom hovoria výsledky?

Možno podľa tohtoročných výsledkov jednoznačne pretlmočiť čitateľské preferencie roka 2020? Azda len toľko, že neopozeraný štýl Lukáša Cabalu dokázal čitateľskú zvedavosť a záujem o nových autorov, ktorí sa môžu stať výraznými menami súčasnej slovenskej literárnej scény; že šťavnatý, vrstevnatý, chvejivý jazyk Veroniky Šikulovej je stále hlboko príťažlivý a že mýty Veľkej Amazónie Dávida Ursinyho po prvýkrát prerozprávané v slovenčine s nádhernými podmanivými ilustráciami ukazujú odvekú túžbu človeka dívať sa na zrod sveta a jeho krásu z neprebádaných uhlov.

Z literatúry za rok 2020, ktorý bytostne zasiahla pandémia, vybrali čitatelia beletriu a mýty, kým minulý rok sa niesol v znamení vedy a rozprávky.

 

redakcia Knižnej revue

 

Hodnotitelia o víťazných knižných tituloch Kniha roka 2020

 

Markéta Andričíková:

 

Všetci sa potrebujeme hľadať a nachádzať v príbehoch – myslím si, že aj o tom svedčí finálny výber titulov v Knihe roka 2020.

Strom života – Rozprávky Veľkej Amazónie Dávida Ursinyho, ocenený v kategórii Kniha roka pre deti a mládež, je veľmi pútavým sprievodcom v mytológii amazonských Indiánov. Kniha okrem symbolických príbehov mytológie prináša čitateľom zážitok z objavovania zákonitostí vzniku sveta, striedania dňa a noci, stvorenia rastlín, zvierat a ľudí. Pre detského čitateľa sú to predovšetkým pestrofarebné príbehy plné tajomstva a napätia a pre dospelého je to aj vzácna studnica poznania, hľadania súvislostí s mýtmi západnej kultúry aj nachádzania univerzálnych (či archetypálnych) obrazov ľudského, prírodného a predovšetkým transcendentného sveta. Dávid Ursiny príbehy nielen vybral, preložil či prerozprával, ale vybavil ich aj potrebnými poznámkami a krásnymi akvarelovými ilustráciami, ktoré pomáhajú slovenským čitateľom lepšie spoznať vzdialený svet Veľkej Amazónie, kde rastie Wazaká – strom života.

Iného filozofického či náboženského systému sa dotýka kniha Lukáša Cabalu Satori v Trenčíne, ocenená v kategórii Debut roka. Už z názvu novely možno vytušiť autorov ironizujúci tón. Zen-budhistické satori – ako náhly zážitok osvietenia, prebudenia či záblesk náhleho poznania, ku ktorému sa človek musí dopracovať cez meditáciu – sa v novele viaže na konkrétny priestor – Trenčín (ten sa však okrem známeho hradu pýši aj mrakodrapmi ako napríklad New York). Tak sa v príbehu muža s príznačným menom Vincent prelína skutočnosť so snom, realita s fikciou, prítomnosť s minulosťou a budúcnosťou, vystupujú v ňom známe aj neznáme postavy. A tak sa zdá, že k satori môže dôjsť kdekoľvek a kedykoľvek, možno aj po prečítaní tejto knihy s veľmi sugestívnymi ilustráciami Anny Cima.

Magický realizmus na slovenský spôsob – tak by som označila neromán Veroniky Šikulovej Tremolo ostinato. Je to podmanivé rozprávanie, ktoré svojich čitateľov opakovane vťahuje do neobyčajných príbehov obyčajných ľudí. Príbehy zobrazujú predovšetkým vertikálny pohyb – treba vyliezť na strom, na strechu, na kostolnú vežu, aby sme videli svet a život z nadhľadu a zároveň boli schopní vnímať jeho hĺbku: „Na strechu vyliezali všetci. Niekedy bola na streche celá dedina. A doma boli iba mačky a mravčali.“ (s. 14) Vďaka šťavnatému, expresívnemu jazyku, bohatej obrazotvornosti a chvejivému napätiu prenáša Veronika Šikulová svojich čitateľov akoby doprostred diania v malom meste, kde je mnoho podivuhodných javov súčasťou každodennej reality.

 

Zoltán Rédey:

O čom vypovedá alebo čomu by mohol nasvedčovať takýto výsledok/výber? 

Ak v hlavnej kategórii Kniha roka 2020 získalo najviac hlasov dielo z oblasti imaginatívnej (umeleckej) prózy a nie napríklad titul z odbornej literatúry či literatúry faktu, aké boli za rok 2020 nominované tiež – a ak je to konkrétne kniha Veroniky Šikulovej Tremolo ostinato, potom to znamená, že čitatelia (aspoň tí hlasujúci) pri uprednostňovaní „beletrie“ nelipnú nevyhnutne na „tradičnom“, priamočiaro príbehovom rozprávaní, neorientujú sa výlučne na „žánrový formát“ románu, neočakávajú tomu zodpovedajúci sujetový či „veľký epický oblúk“, ktorý by ich mal zaujať. Naopak, dokážu oceniť nielen poetiku príbehu, takpovediac fabulačnú pohotovosť a „zručnosť“ autorky, ale najmä estetickú silu prozaickej výpovede – výrazovú a štýlovú markantnosť autorkinho autentického rozprávačského prejavu, osobitosti jej originálneho výpovedného gesta, naplno rozohranú žánrovú a celkovú výrazovo-tematickú i jazykovú polyfóniu (vytváranú kaleidoskopicky pestrým a premenlivým, no dômyselne komponovaným kontinuom príbehových fragmentov, situačných výjavov, epizód, lyricko-prozaických pasáží i lyricko-poetických a reflexívnych vsuviek, impresií, spomienok, autobiografických či „memoárových“ prvkov, útržkov rodinnej histórie, zachytených miestnych a dobových detailov, vecí všednej, a predsa magicky pôsobiacej každodennosti, opisov, zoznamov a enumerácií, odkazov na svet hudby a umenia atď.).

V podtitule (či namiesto podtitulu) knihy uvedené označenie „neromán“, ktorým sa zrejme autorka manifestačne vymedzuje voči prípadnému žánrovému zaraďovaniu či kategorizovaniu jej diela, malo byť azda inštrukciou aj pre potenciálneho čitateľa, upozornením, aby neočakával, že to bude román.

Ani víťazný titul v kategórii Debut roka 2020 nie je založený (len) na tematickej pútavosti fabuly. Literárnoestetické kvality debutovej knihy Lukáša Cabalu Satori v Trenčíne netkvejú ani natoľko v jej holej epickej podstate, vo vyrozprávanom príbehu ako takom (a už vonkoncom nie v jeho „hodnovernosti“), ako skôr v téme písania, resp. v samom písaní a konštruovaní príbehu – princípe metafikcie či metanarácie (tzv. „sebaodhaľujúce písanie“), pri ktorom autor tematizuje vlastne problém vlastného písania.

To platí o obidvoch uvedených knihách. Príbeh postáv sa v nich prelína a splýva s príbehom vznikajúceho textu. V debute Lukáša Cabalu to naznačujú viaceré pasáže, napríklad: „... už nemal žiadnych pochýb. Pričaroval jej decko! Samozrejme, je pravdepodobné, že ho mala aj predtým, ale kto mu to dokáže? Má sa jej spýtať? ‚A to dieťa ste mali aj pred dvoma týždňami, alebo som vám ho napísal?‘ (...) Zamiloval som sa do ženy a napísal jej dieťa.“ (s. 43) „... dlho myslí na Sáru, ktorú naozaj poznal a nemusel si k nej vymýšľať žiadny naratív. Ktorú naozaj poznal, ale odišla rovnako ako tá, ktorú si z veľkej časti vymyslel.“ (s. 85)

Veronika Šikulová zase na 63. strane svojej 280-stranovej knihy uprostred výjavu, v ktorom vystupujú inak „reálne“ postavy z jej najbližšej rodiny, ako autorka rozprávačka konštatuje: „Cítim, že by som svoj text presne teraz mohla a vedela ukončiť, ale čo s tými chudákmi, nemôžem ich len tak bez vysvetlenia nechať.“

Zdá sa, že čitatelia vnímajú ako smerodajnú hodnotu prozaického diela nielen jeho epickosť (príbehovosť), ale i vlastnú literárnosť – a to by malo byť dobrou správou.

Za zvlášť vydarenú knihu po každej stránke – dovolím si povedať knižný skvost – považujem aj titul, ktorý zvíťazil v kategórii Kniha roka pre deti a mládež 2020 Strom života – Rozprávky Veľkej Amazónie Dávida Ursinyho. Táto kniha na prvý pohľad zaujme už len úrovňou svojho výtvarného spracovania, teda čo sa týka ilustrácií i celkového knižného dizajnu a vzhľadu, ako aj samotným obsahom: od mýtov o stvorení sveta (ako je to v každej mytológii), stvorení rieky Amazonky až po pôvabné krátke príbehy typu Prečo mravčiar a jaguár nie sú priatelia.