Vyhľadávanie
Patrick Modiano, autor nevyčerpateľnej témy pamäti, zabúdania a hľadania, ktorého vety, myšlienky a témy prechádzajú z jednej knihy do druhej, zakaždým vytvoria niečo nové a nikdy sa neminú, nám nedáva jasné odpovede, len priame otázky.
V priebehu jedného roka nám vydavateľstvo Marenčin PT predstavilo dva romány francúzskeho spisovateľa Patricka Modiana v preklade Dan Jurkoviča. Prvým z nich je Aby si sa nestratil v našej štvrti, ktorého originál vyšiel v roku 2014, len krátko predtým, ako Švédska akadémia udelila Modianovi, „Marcelovi Proustovi našich čias“, Nobelovu cenu za literatúru za celoživotné dielo a za „umenie pamäti, ktorým oživil najneuchopiteľnejšie ľudské osudy a odhalil svet okupácie“.
Tieň reality
Román sa začína citáciou zo Stendhalovej knihy Život Henryho Brularda, ktorá trefne vystihuje hlavný rámec románu: „Nemôžem zachytiť realitu udalostí, môžem ukázať len jej tieň.“ Prostredníctvom spomienok a rozpomínania sa hlavnej postavy Jeana Daragana sa ponárame do dávno zabudnutej minulosti tohto staršieho spisovateľa, ktorému jedného dňa doma nečakane zazvoní telefón. Neznámy muž v telefóne tvrdí, že našiel jeho adresár a chcel by sa s ním stretnúť, aby mu ho vrátil. Na stretnutí sa ukáže, že neznámy Gilles Ottolini chce o jednej osobe z jeho adresára zistiť viac. Jean si však na osobu Guyho Torstela nespomína. Toto i ďalšie stretnutia či prezretie „spisu“, ktorý od Ottoliniho priateľky Chantal dostane, však odomknú dvere Daraganovej pamäti a tá pred čitateľom postupne odhaľuje jeho minulosť. No namiesto toho, aby spomínaním na minulosť závoj tajomna striasala, čím ďalej, tým viac ju doň zahaľuje.
V románe sa prelínajú tri časové roviny: spomienky Daragana na neľahké detstvo a vyrastanie bez rodičov u známej Annie Astrandovej, spomienky na jeho mladosť a napokon súčasnosť. Jeho rozpamätávanie predstavuje práve to, čo Stendhal nazýva „tieň“ reality. Aká bola pravda? Čo sa skutočne stalo? To sa čitateľ môže iba domnievať: má možnosť čítať len odraz reality zapísaný v Daraganovej pamäti, na ktorú sa s pribúdajúcim vekom dá čoraz menej spoľahnúť: „Keď bol mladší, takáto záhada, hoci zdanlivo bezvýznamná, ho niekedy vedela zamestnať na celé dni, keď na ňu zanovito hľadal odpoveď. A hoci išlo o drobučký detail, prežíval pocit úzkosti a neúplnosti, až kým ho správne nepripojil k celku ako stratený kúsok puzzle. Niekedy to bola veta či verš, ku ktorým nevedel priradiť autora, niekedy iba meno. ,Silvy-Rosa. Módne krajčírstvo. Rue Estelle. Marseille.‘ Zavrel oči a pokúšal sa sústrediť. Mysľou mu prebehlo slovo, ktoré akoby sa mu spájalo s touto etiketou: ,Číňanka.‘ Musel by mať trpezlivosť a ponárať sa do hlbokých vôd, aby našiel prepojenie medzi ,Silvy-Rosa‘ a ,Číňankou‘. On však už niekoľko rokov nemal síl vypäť sa k takému výnimočnému výkonu. Nie veru, bol už pristarý, radšej už len ležal naznak na hladine...“
Neviditeľná autobiografia
Patrick Modiano nás spomienkovým odrazom reality konfrontuje s otázkami: je realita uchopiteľná? Ak áno, do akej miery? Akú rolu vzhľadom k realite zohráva pamäť a zabúdanie? Je napríklad vôbec možné napísať objektívnu autobiografiu? Pri Daraganovi pozoruje jeden dôležitý jav: naše spomienky na určité obdobie života sa často nezhodujú so spomienkami, ktoré si o nás a o tom období zachovali prítomní svedkovia. „Až si môžete klásť otázku, či pátranie po stratenom čase nie je márnou snahou, zakalenou zabudnutím a spomienkami, pri ktorých sa nakoniec začnete pýtať, či nie sú vymyslené.“
Slovenský preklad románu Okružné bulváre uzrel svetlo sveta pri príležitosti 50. výročia publikácie francúzskeho originálu, ktorý bol ocenený Veľkou cenou Francúzskej akadémie v roku 1972. Ide o posledný román tzv. okupačnej trilógie, v ktorom sa autor zameral na zobrazenie francúzskej reality počas druhej svetovej vojny a kolaborácie s nacistami, a nebál sa to robiť otvorene a priamo.
Román opäť raz otvára smerodajný citát, tentoraz z pera Arthura Rimbauda: „Keby som len mal predchodcu kdesi v dejinách Francúzska! Ale kdeže, nikde nič.“ Rozprávač príbehu Serge Alexandre nás berie na strastiplnú cestu do spoločnosti pochybných osôb, ktoré očividne ťažia z aktuálnej vojnovej situácie, aby tam našiel svojho dlho hľadaného otca, s ktorým stratil kontakt ešte v mladosti po zvláštnom zážitku s ním.
Otec vystupuje pod menom barón Chalva Deyckecaire a pôsobí ako účtovník a poradca pre ďalších dvoch vojnových profitérov: vydavateľa bulvárnych kolaborantských novín Jeana Murailla a bývalého legionára Guyho de Marchereta. Obaja Deyckecaira využívajú na svoje nekalé obchodné aktivity a ponižujú výmenou za to, že ho neudajú pre jeho židovský pôvod: „(Otec) visí na každom ich slove. Naťahuje sa k nim; hlavy oddeľuje len pár centimetrov. Ešte kúsok a jeho čelo sa prilepí k Muraillovmu či Marcheretovmu. No len čo sa k nemu otcova tvár priblíži viac než treba, Marcheret mu zovrie líce medzi palec a ukazovák a pomalým pohybom mu ho skrúca. Otec sa chce odtiahnuť, Marcheret však nepustí. Niekoľko minút ho takto drží a zosilňuje tlak prstov. Niet pochýb, že otec pociťuje ostrú bolesť. Na líci mu ostane červená stopa. Zľahka si k nej prikladá ruku. Marcheret mu vraví: ,Však ja ťa odnaučím zvedavosti, Chalva...‘ A otec: ,Áno, Guy... Dobre hovoríš, Guy...‘ a usmieva sa pri tom.“
Serge Alexandre sa Muraillovi predstaví ako románopisec a ten mu následne navrhne, aby napísal nejaký článok pre jeho časopis. Alexandre sa chopí príležitosti dostať sa do tesnejšej blízkosti svojho otca a vydá sa na cestu vtierania a falošných komplimentov, ktoré ho majú v hýrivej spoločnosti týchto podivínov udržať. Otec syna nepoznáva. Spozná ho až úplne na konci príbehu, keď sa syn k otcovi prizná po tom, čo ujdú ukradnutým autom pred hroziacim nebezpečenstvom, a pasák, čo ho mal previezť cez belgickú hranicu, ho zradí. Čo si však syn o otcovi skutočne myslí? Cíti k nemu niečo? Autor nás necháva na pochybách, aké azda sám prežíval voči svojmu židovskému otcovi Albertovi Modianovi, ktorého život počas okupácie mal podľa všetkého tiež svoje temné stránky.
Patrick Modiano, autor nevyčerpateľnej témy pamäti, zabúdania a hľadania, ktorého vety, myšlienky a témy prechádzajú z jednej knihy do druhej, zakaždým vytvoria niečo nové a nikdy sa neminú, nám nedáva jasné odpovede, len priame otázky. A napriek tomu, že sme jeho autobiografiu nikdy nečítali, máme pocit, že ho v rozprávačovi či v postavách dôverne spoznávame. Je to on, jeho pamäť, jeho spomienky, jeho zabúdanie, jeho sny a fikcia.
Aký odkaz si môžeme z týchto Modianových diel vziať? Nestraťme sa a pamätajme. A ak sme náhodou zabudli a stratili sa – spomínajme, aby sme sa opäť našli.
Kristína Svrčková (1994)
Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na FiF UK v Bratislave. Venuje sa najmä umeleckému prekladu anglofónnej a frankofónnej prózy a tlmočeniu vo francúzskom jazyku. Pre vydavateľstvo Artforum preložila tetralógiu ročných období od škótskej spisovateľky Ali Smith a grafickým románom Vo vlnách nadviazala spoluprácu s vydavateľstvom Absynt, pre ktoré v súčasnosti pripravuje preklad knihy Kráľovstvo od franc. spisovateľa E. Carrèra.
Patrick Modiano: Aby si sa nestratil v našej štvrti
Preklad: Dan Jurkovič
Bratislava: Marenčin PT, 2022
Patrick Modiano: Okružné bulváre
Preklad: Danl Jurkovič
Bratislava: Marenčin PT, 2022
