Vyhľadávanie
Na tohtoročnom festivale frankofónnej poézie Cap à l´Est v Banskej Štiavnici stretli sa európski básnici pri diskusiách a rozhovoroch o svojej tvorbe, o zmysle a poslaní poézie, o postavení tohto menšinového žánru a jej tvorcov. Deviaty ročník tohto podujatia znovu potvrdil, že v Štiavnici sa stretávajú špičky európskej poézie – stačí uviesť mená tohtoročných účastníkov: Guy Goffette z Francúzska (na fotografii), Dagnija Dreika z Lotyšska, Aksinia Mihailova z Bulharska, Tiziana Colusso a Franco Falasca z Talianska, Krisztina Tóth, István Vörös, János Háy z Maďarska, ale aj maďarský básnik László Tóth žijúci na Slovensku a Jozef Mihalkovič a Dana Podracká. Stačí uviesť ich mená? Práveže nestačí. Poézia ešte ťažšie ako iné žánre preniká za hranice, a tak mená básnikov uznávaných v domácom prostredí a pokladaných za vrcholných reprezentantov národnej literatúry zostávajú za hranicami nepoznané a s nimi aj ich tvorba. Festivalové podujatia priniesli práve v tomto zmysle mnoho objavov pri vzájomnej interpretácii tvorby. Autori, ktorí sa prvýkrát stretli s tvorbou svojho kolegu až na festivale, zrazu zistili, aká je im ich poézia blízka, koľko spoločných východísk má. Dokonca László Tóth pri interpretácii básne Tiziany Colusso povedal, že sa s ňou tak stotožnil, že aj sám by mohol byť jej autorom, ba vie si predstaviť, že by bol talianskou poetkou. Bulharská poetka Aksinia Mihailova upozornila, aký absurdný je prívlastok „balkánska“ poézia. Tieto susediace literatúry sú v súčasnosti veľmi odlišné, no čo je zarážajúce, navzájom sa veľmi málo poznajú. Autori sa usilujú preniknúť do západných vydavateľstiev, ale vôbec im nezáleží, či ich poznajú v susednej krajine, ktorá je aj jazykovo blízka. Niekedy stačila len jedna báseň alebo zopár veršov, aby básnici v Štiavnici odhalili aj publiku svet poézie a v ňom obrovské univerzum, v ktorom má miesto každý z nás. Nie každý deň sa podarí taký pohľad. Prispelo k tomu aj záverečné predstavenie Madáchovej Tragédie človeka v troch jazykoch (slovenčine, maďarčine a francúzštine) na nádvorí Starého zámku.
