Nie sme na jednej lodi

V roku 2021 sa rozhodla vytvoriť edičnú platformu a osloviť komunitu vedcov, novinárov, spisovateľov, environmentálnych aktivistov a predstaviteľov rôznych vedeckých inštitúcií, aby svojimi textami prispeli do pripravovanej monografie. Tá nakoniec vyšla vlani v londýnskom vydavateľstve Allen Lane pod názvom The Climate Book (v slovenskom preklade Veľká kniha o klíme).

Pestrá grafická úprava i obsah

Na prvý pohľad hneď zaujme grafické riešenie monografie – na obale knihy je znázornená séria farebných pruhov zobrazujúcich postupný rast globálnej teploty (ročné odchýlky teploty vzduchu od dlhodobého priemeru). Tento pruhovaný obrázok sa už medzitým stal ikonickým symbolom klimatickej zmeny; ako posolstvo ho šíria vedci, umelci, moderátori programov o počasí a verejne známe osobnosti. Z výtvarného hľadiska ide o esteticky veľmi pôsobivý artefakt pripomínajúci neoplastické umelecké kompozície holandského maliara Pieta Mondriana. Aj keď vizuálne nepôsobí znepokojujúco a skôr evokuje malebné štruktúry, červené pruhy na jeho konci, ktoré kontrastujú s modrými, vnášajú do modrej harmónie znepokojenie.

V podobnom duchu sa možno vyjadriť o celom grafickom dizajne monografie, ktorý pripomína Gretine vizuálne prezentácie v biedermaierovskom retroštýle. Okrem samotných textov je súčasťou publikácie aj pôsobivá fotografická príloha krajinných a industriálnych scenérií. Dielo ako celok teda pôsobí „výpravným“ dojmom, čo môže dať príležitosť na zádrapčivé komentovanie, či je také vydanie primerane ekologické, resp. či by nebolo vhodnejšie pri zalamovaní textu nakladať s papierom úspornejšie (premyslieť, či sú funkčné široké prázdne okraje alebo dvojstránkové obrázky), vydať knihu na recyklovanom papieri alebo ju jednoducho šíriť v digitálnej forme. Zrejme by sme však ani v prípade, ak by nosič nebol printový, nepochodili, lebo v prípade Grety nikdy nie je možné byť dostatočne ekologický; jej neprajníci si vždy nájdu nejaký argument, ktorý ju ako ekologickú a klimatickú aktivistku diskredituje.

Pestrý je nielen grafický dizajn publikácie, ale najmä jeho obsah. Greta Thunbergová je na obale knihy síce skromne uvedená ako zostavovateľka, no pokiaľ ide o rozsah jej príspevkov, ktoré zďaleka nielen uvádzajú a komentujú práce iných prispievateľov, možno ju pokojne označiť za spoluautorku. Jej texty majú skôr funkciu apelov, občiansko-aktivistických a politických proklamácií. Problém klimatickej krízy sa snaží uchopiť holisticky, teda ho neredukuje len na environmentálny problém, ale klimatickú krízu chápe ako jednu z civilizačných hrozieb. Rovnako upozorňuje na jej historický rámec, ktorý súvisí s počiatkami priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia, nerovnomernou distribúciou bohatstva a preferovaním ziskov kapitálu pred sociálnymi dôsledkami, vykorisťovaním a drancovaním prírodných zdrojov; klimatickú krízu teda chápe aj ako etický a sociálny problém:

„Priemyselná revolúcia, ktorej hnacou silou bolo otrokárstvo a kolonizácia, priniesla severnej pologuli nepredstaviteľné bohatstvo, predovšetkým malej menšine tu žijúcich ľudí. Táto obrovská nespravodlivosť je základom, na ktorom stoja naše moderné spoločnosti. Toto je jadrom problému. Utrpenie mnohých je cenou za výhody pre niekoľkých. Ich majetok stál istú cenu – konkrétne útlak, genocídu, ekologickú deštrukciu a klimatickú destabilizáciu.“

Holistický prístup

Holistický princíp tvorí zároveň aj konceptuálny rámec, ktorý G. Thunbergová ako editorka uplatnila pri zostavovaní publikácie. Texty majú širokospektrálny záber s interdisciplinárnym presahom (klimatológia, hydrológia, biológia, oceánografia, medicína, ekonomika, sociológia, psychológia, pedológia, lesníctvo a poľnohospodárstvo). Jednotlivé príspevky tak ilustrujú, že problém klimatickej krízy možno uchopiť ako filozofický a sociálny problém, no aj ako tému, ktorá sa týka spotrebiteľského správania, životosprávy a celkového životného štýlu.

Žáner príspevkov je rovnako veľmi heterogénny – od ekologicko-občianskej publicisticky až po vedecko-popularizačné texty. Niektoré teda možno označiť za „príležitostné“, iné sa usilujú preniknúť do hĺbky problému a zrozumiteľnou formou vysvetliť čitateľovi zložité fyzikálne procesy. Samozrejme, nie je to vždy možné, aj preto môžu byť niektoré texty zrozumiteľné len odbornejšej verejnosti, resp. tým, ktorí uvedenú problematiku sledujú (problém veľkopriestorovej atmosférickej cirkulácie, deformácie polárneho vortexu či kladných spätných väzieb). Publikácii by preto pomohol slovníček odborných pojmov, podobne ako je to v prípade menného registra uvedeného v závere, ktorý čitateľovi sprehľadňuje obsah jednotlivých príspevkov.

V knihe rovnako absentujú texty, ktoré by laickej verejnosti detailnejšie vysvetlili mechanizmus prirodzeného skleníkového efektu atmosféry a odlíšili ho tak od antropogénne zosilneného skleníkového efektu. Podobne sa to týka aj prirodzených zmien klímy, ku ktorým dochádzalo na Zemi v dávnych geologických dobách; zišlo by sa odlíšiť ich od antropogénne podmienenej zmeny klímy. V niektorých príspevkoch (Hlboká história oxidu uhličitého, Objav klimatickej zmeny) sa síce uvedená problematika spomína, no akosi sa automaticky predpokladá, že čitateľ sa v téme už orientuje. Vzťahuje sa to aj na problematiku znečisťovania ovzdušia škodlivými emisiami a exhalátmi, ktoré sa niekedy zamieňajú so „škodlivosťou“ oxidu uhličitého (CO2 podobne ako vodná para nie je toxický znečisťujúci plyn). Ako píše Peter Branner v príspevku Hlboká história oxidu uhličitého, „K najdôležitejšej látke v biosfére nemožno pristupovať povýšenecky.“ Problémom je teda uhlíkový cyklus vychýlený z rovnováhy, nie samotná existencia oxidu uhličitého, bez ktorého by na Zemi neexistoval život. Prínosom by bol aj text, ktorý by terminologicky zreteľnejšie vysvetlil, čo rozumieme pod klimatickou krízou, klimatickou zmenou a globálnym otepľovaním. Nejde síce o odbornú prácu, ale tieto pojmy sa v príspevkoch často vyskytujú.

Žeravé uhlíky

Osobitnú pozornosť si zaslúžia príspevky, ktoré upozorňujú na úlohu oceánov, najmä ich (ne)schopnosť absorbovať ďalší oxid uhličitý. Okrem toho, pod vplyvom zvyšujúcej sa koncentrácie CO2 v atmosfére prichádza k okysľovaniu (acidifikácii) oceánov, čoho výsledkom je nielen miznutie koralov, ale aj znižovanie schopnosti oceánov produkovať kyslík. Oceánsky fytoplanktón totiž produkuje až 70 % kyslíka. Ak túto schopnosť oceány stratia a zároveň voda v dôsledku vyššej teploty  pohltí menej CO2, môže to viesť k vyhynutiu väčšej časti živých organizmov závislých od kyslíka. Ocitáme sa tak na existenčnom rázcestí, ktoré je výsledkom destabilizujúcich spätných väzieb, keď sa systém môže preklopiť do nového stavu.

Klimatológ Johan Rockstrōm v texte Body zlomu a slučky spätnej väzby upozorňuje, prečo je nevyhnutné pochopiť interakcie medzi jednotlivými fyzikálnymi procesmi a prírodnými systémami. Tzv. zlomová kaskáda a následný dominový efekt môžu spustiť nepredvídateľné zmeny smerujúce k environmentálnemu kolapsu. V tejto súvislosti spomína metaforu „žeravých uhlíkov“, ktorá bola prvýkrát spomenutá v tretej hodnotiacej správe IPCC (Medzivládny panel pre klimatickú krízu). Pri každej nasledujúcej správe sa ukazuje, že úroveň rizika s rastom globálnej teploty stúpa. Teda kým v roku 2001 sa zvýšenie globálnej teploty o 6 °C považovalo za mierne až vysoké riziko, dnes sa už vníma ako veľmi vysoké. Autor píše: „Pozeráme sa na prostredie, ktoré je čoraz rizikovejšie. Už nemôžeme vylúčiť nebezpečenstvo, že prekročíme body zlomu vedúce k nezastaviteľným zmenám, ani všeobecný trend pri odhadovaní rizika, keďže za ostatných dvadsať rokov veda pokročila.“

Klimatická kríza a ekonomický rast

Riešenie klimatickej krízy sa nedá oddeliť od zmeny politického (ekonomického) systému preferujúceho neviditeľnú ruku trhu a ekonomický rast, oddelenie HDP od emisií nie je možné. Ekonomický antropológ a spisovateľ Jason Hickel v príspevku Degrowth alebo zužovanie ekonomiky píše: „Obrovské časti ekonomiky sú organizované okolo korporátnej moci a spotreby pre elity (...) Kľúčom k úspechu je obmedziť menej potrebné formy výroby a nie na princípe ‚akumulácie kapitálu‘. Ide o systém ‚zužovania‘ ekonomiky, čo sa označuje ako degrowth, teda opak rastu.“ Klimatická zmena sa tak stáva súčasťou environmentálnej deštrukcie, ktorú produkuje kapitalizmus v súčasnej podobe. Historička Noami Oreskes v texte Prečo nekonali píše: „Kapitalizmus v dnešnej podobe ohrozil existenciu miliónov druhov na planéte, ale aj zdravie a pokojný život miliárd ľudí. Ohrozuje práve tú prosperitu, ktorú mal vytvárať. Klimatická kríza, ktorá spochybňuje 250 rokov trvajúcu dominanciu ekonomického uvažovania, ukázala, že bezuzdné sledovanie vlastných záujmov neslúži všeobecnému prospechu (...) A dokázala, ako povedal pápež František, že ‚technologické produkty nie sú neutrálne, pretože vytvárajú rámec, ktorý v konečnom dôsledku po celý čas podmieňuje životný štýl a formuje spoločenské možnosti diktované záujmami istých mocenských skupín‘“.

Riešenie klimatickej krízy je možné len v demokratickom spoločenskom zriadení, kde sa rešpektujú ľudské práva a kde nie je možné vylučovať slabších a zraniteľných, resp. tých, ktorí sa na ekologickej deštrukcii podieľajú najmenej, no dôsledkami klimatickej zmeny sú ohrození najviac. Ide najmä o obyvateľov krajín tretieho sveta, kam vyspelejšia časť sveta vyváža „špinavú produkciu“ a následne obviňuje menej priemyselné krajiny z ekologickej devastácie, pričom sama seba označuje za vzor ekologického správania. Tomuto prístupu sa hovorí klimatický „outsourcing“. Produkcia emisií oxidu uhličitého tak môže byť v rozvinutých krajinách potom síce nulová, no čierny Peter zostáva v rukách chudobných. Preto ustavične sa opakujúci slogan o nulových emisiách, ktorý sa objavuje vo viacerých príspevkoch, nemá oporu v realite. To je nakoniec aj problém ekologického a klimatického aktivizmu, ktorý si často kladie ciele nezohľadňujúce túto nespravodlivosť zakódovanú v myslení bohatého Západu. Alebo ako píše Greta v príspevku Nie sme všetci na jednej lodi, „Pokiaľ žijete v neprávnom regióne, máte nesprávnu národnosť alebo jednoducho umriete v nesprávnej časti sveta, je tu riziko, že na vašej smrti nebude záležať (...) Ak toto nie je ekofašizmus – alebo rasizmus – tak neviem, čo je to. Všetci sme v tej istej búrke, ale rozhodne nie sme všetci na jednej lodi.“ Tu sa žiada dopovedať, že ak sme na jednej lodi, potom tou loďou bude najskôr Titanic.

Hľadanie ekologickej utópie

Vo viacerých príspevkoch zaznieva často až úporná snaha o hľadanie nejakej podoby ekologickej utópie. Spisovateľka Margaret Atwoodová v texte Praktické utópie konštatuje, že v 20. storočí utópie nahradili dystopie. Viaceré utópie sa totiž v totalitných ideológiách premenili na nočné mory, aj preto sa dnes ťažko hľadá nejaká podoba utopického konštruktu. Je totiž príjemné počúvať o nádeji a optimistických perspektívach, ak svet nedokázal vyriešiť žiadnu z existujúcich civilizačných hrozieb, naopak, ďalšie vyprodukoval. Snaha o riešenie klimatickej krízy tak často vyznieva skôr ako zbožné prianie než ako prakticky realizovateľné opatrenia. Ekologický aktivizmus je tak konfrontovaný s tvrdými vedeckými faktami a medzinárodnou politickou situáciou, ktorá jej riešeniu nepraje. Klimatická utópia teda nemá oporu v realite. Obnoviteľné zdroje energií a moderné technológie samy osebe klimatickú krízu nevyriešia, kľúčovým faktorom je znižovanie spotreby. Realistickou požiadavkou je výrazná redukcia oxidu uhličitého o 80 %, nulové emisie sú fikciou.

Prezentovanú publikáciu môžeme chápať ako jednu z plejád Gretiných verejných aktivít. Či sa stratí v mediálnom prostredí a informačne presýtenom verejnom diskurze, alebo sa stane súčasťou globálneho klimatického hnutia, sa teraz nedá odhadnúť. Veľká kniha o klíme nie je prelomová, neprináša neznáme fakty, no v každom prípade si pozornosť zaslúži, ak pre nič iné, tak minimálne ako dobový dokument a svedectvo.

Pavel Matejovič (1963)

Klimatológ a literárny historik. Okrem viacerých literárnovedných monografií je autorom klimatologickej publikácie o podobách zím na Slovensku a v Európe Zima A.D. 1500 – 2010 (Veda, 2012).

Greta Thunberg (ed.): Veľká kniha o klíme

Preklad: Marína Terenová a Darina Gyurkovicsová

Bratislava: Ikar, 2023