Vyhľadávanie
Názov tohto textu môže byť pochopený nesprávne, tak si ho radšej vysvetlíme hneď na začiatku. Vychádza z konceptu „snovej práce“, teda z chápania sna ako realizácie určitej nevedomej túžby, splneného priania, ktoré zabraňuje spiacemu sa prebudiť. Snívame v aktívnej fáze spánku, označovanej ako REM, ktorá má najbližšie k prebudeniu, táto kratšia fáza prepája fázy hlbokého spánku, pri ktorom dochádza k regenerácii organizmu. V tomto zmysle je každý sen, ktorý predlžuje spánok, dokonca aj nočná mora, snom dobrým. Titul nasledujúceho textu by preto mohol znieť aj „Túžba na dosah ovládača“. To by však zavádzalo ešte väčšmi, pretože otázka, s ktorou nás psychoanalýza už od čias Freuda neustále znepokojuje, znie, či vieme, po čom naozaj túžime. Inak povedané, čo je objektom našich túžob?
Kniha Alfie Bowna Playstation svet snov odkazuje k psychoanalytickej, presnejšie k Lacanovsko-Žižekovskej tradícii a snaží sa z tejto pozície analyzovať svet videohier, načrtnúť ich vývoj ako určitú „snovú prácu“ v službách kapitalizmu, korporácii a spoločnosti. Úloha, ktorú si Bown vytýčil, je neľahká, pretože okrem spomínaného psychologicko-sociologického aspektu musel zadefinovať videohry ako špecifický druh umenia, ktoré uniká našej reflexii. Prečo je však potrebné vnímať videohry ako umenie a nestačí sa uspokojiť s ich popisom ako určitým fenoménom zábavného priemyslu? Odhliadnuc od estetických otázok a s príklonom k otázkam filozofickým sa to musí urobiť preto, že umenie ako také je voči systému zo svojej podstaty subverzívne. V tomto prístupe cítime u Bowna tradíciu postštrukturalistického myslenia šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov (M. Foucault, G. Deleuze, F. Guattari a ďalší), ktorá je v knihe aj priznaná. Dokonca ju cítiť natoľko, že videohra ide aspoň časť cesty ruka v ruke s textom, nakoniec rozdiel pôžitku a rozkoše, teda určitého racionálne kontrolovateľného rámca potešenia (pôžitku) a neviazaného užívania (rozkoše) sú zadefinované podobne ako v Barthesovom Potešení z textu.
Čítanie a hranie, text a hra sú podobné, nie sú však rovnaké kódy. Bown sa nám to snaží dokázať v druhej kapitole – alebo leveli, ak chceme, ako nazýva kapitoly sám autor –, kde kladie do opozície textovú rovinu interpretácie hernej série Uncharted ako textu a jej psychoanalytickú interpretáciu. Nie je to úplne presvedčivá argumentácia, ale na to, aby demonštroval fungovanie kapitalistického realizmu (pojem M. Fisher), teda „funkciu, ktorá naturalizuje fixnú množinu možností v systéme a využíva prácu snov, ktorá zahladzuje každú potenciálnu trhlinu, aby sa tak všetko, čo sa dá predstaviť si, nachádzalo v medziach kapitalizmu“ (s. 77), to stačí. Táto funkcia videohier – u Slavoja Žižeka, na ktorého sa autor často odvoláva, by sme ju mohli nazvať funkciou ideológie – je v knihe zobrazená dobre. Od strieľania zombie alebo bojovania v postave amerického vojaka proti teroristom a pod. (takýchto hier je nekonečné množstvo) sa Bown presúva k herným simulátorom veľkomiest a spoločností, kde ukazuje, ako fungujú a modifikujú sa v rámci fixnej množiny určité zaužívané pravidlá systému. A končí tými najjednoduchšími hrami, ktoré hráme cez prestávky v pracovnom čase a človeka len oberajú o čas, čím vyvolávajú výčitky a nepriamo zvyšujú produktivitu práce v korporáciách.
Playstation svet snov je kniha, ktorá v dobrom slova zmysle otvára diskusiu a upozorňuje nás na to, že „oddelenie filozofie od technológií bolo vždy zámerné a slúžilo kombinácii záujmov korporácií a štátov“. (s. 171) Filozofia sa s technológiami musí opäť stať jedným. Až potom snová idyla hrania, ktorá je vždy predzvesťou katastrofy, odhalí svoju pravú tvár a my zistíme, že niektoré hry sú skutočné nočné mory. Dúfajme aspoň v to, že nás privedú k prebudeniu.
Mgr. Marek Debnár, PhD. (1979)
Je riaditeľom Centra digitálnych humanitných vied na FF UKF v Nitre. Absolvoval doktorandské štúdium v odbore Systematická filozofia na FiF UK v Bratislave. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa orientuje na interdisciplinárny výskum filozofie a etiky v oblasti digital humanities (DH). Zaoberá sa metodológiou využívania postupov a nástrojov informačných technológií (IT) v humanitných vedách, kvantitatívnou analýzou dát a využitím textových korpusov v oblastiach filozofie a etiky.
Marek Debnár. Foto: archív M. D.
