Vyhľadávanie
Matúš Mikšík v monografii venovanej Ivanovi Laučíkovi analyzuje jeho zbierky, interpretuje básne a objasňuje princípy jeho poézie.
Ivan Laučík (1944 - 2004), básnik zo skupiny Osamelých bežcov, bol životom a tvorbou nerozlučne spätý s Liptovom. Stredom Laučíkovej poézie je čistota, prepojenie hlasu prírody s hlasom človeka. Básnikove jaskyniarske zostupy či polárne výpravy a horolezecké trasovania sú podobenstvami sebahľadania, ktoré nám umožňujú prejsť za hranicu počuteľnosti vnútorného hlasu. Otvárajú metafyzický prechod do duchovných sfér, kde „naše náhlivé cesty obnovujú stopy tých, čo žili v čistej, znejúcej sklovine rána“. Laučíkova pozvánka do prekríženia človeka a krajiny poskytuje priestor na meditáciu o vlastnej identite, nabáda k hľadaniu zmyslu vlastného života a neprestáva byť naliehavá. Monografiu tvoria analýzy zbierok, interpretácie básní a opis štyroch princípov autorovej poézie, tieto tri väčšie celky sú navzájom prepojené množstvom odkazov a vytvárajú interpretačnú sieť, nie nepodobnú osamelobežeckej téze o básni sieti.
Titul K jasu a tiesni mierim si za 10€ môžete objednať priamo na našom webe. V predajni KNIHY LIC (Námestie SNP 12, Bratislava) si ho môžete zakúpiť za 9€.
Prinášame vám vyjadrenie Matúša Mikšíka k tomuto titulu:
Knižka vznikla z mojej diplomovej a dizertačnej práce, predovšetkým som však považoval a stále považujem za dôležité, aby o takej významnej a kvalitnej poézii, akou je Laučíkova, existovala interpretačná monografia. Veľmi sa teda teším z toho, že vďaka LIC je toto biele miesto vyplnené – to, či sa mi podarilo adekvátne uchopiť a osvetliť verše osamelého bežca Ivana Laučíka, už nechávam, samozrejme, na posúdení čitateľov a čitateliek.
Monografia je prirodzene určená tým, ktorí sa zaujímajú o Laučíkovu poéziu, alebo teda aspoň o poéziu vo všeobecnosti či o domácu literatúru. Samozrejme, ľuďom, ktorí sa zaujímajú o Laučíkovu poéziu, odporúčam na čítanie predovšetkým Laučíkovu poéziu, táto moja knižka je doplnková – usiloval som sa o zrozumiteľnosť, viaceré dôležité závery formulujem nielen akademickým jazykom, ale aj menej zložito (ak je to možné), takže dúfam, že monografia si nájde cestu tak ku kolegom a kolegyniam z oblasti literárnej vedy, ako aj k bežným čitateľom a čitateľkám so záujmom o hlbší ponor do Laučíkových veršov.
Myslím, že to, aký osobný vzťah som si vytvoril s poéziou interpretovaného autora, je najlepšie vidieť na konkrétnych textoch, na ktoré som sa pozrel takpovediac pod mikroskopom – vyše polovicu objemu monografie tvoria interpretácie jednotlivých básní. Podrobný rozbor Laučíkovej básne je úloha zároveň náročná i odmeňujúca, v každom prípade však ide o dobrodružstvo – napríklad pri básni Lov veľrýb z prvej Laučíkovej zbierky som musel intenzívne gúgliť všetko možné od histórie Špicbergov, cez osudy výpravy Umberta Nobileho, ktorý s posádkou vzducholode Italia preletel ponad severný pól, až k Františkovi Běhounkovi, českému Vernovi, ktorý bol súčasťou posádky Italie a o stroskotaní vzducholode napísal dobrodružný román. Pri interpretácii básne Stopa Seamusa Heaneyho v Dobrej Nive bolo zasa zaujímavé hľadať spojitosti medzi tvorbou Ivana Laučíka a básňami tohto írskeho spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny. Nielen Laučíkove básne, ale aj ich interpretácia, sa teda neraz podobá na výpravu do neznáma, expedíciu na severný pól, horolezecký výstup či náročný zostup do jaskyne.
