Vyhľadávanie
Milí priatelia, omyly z času na čas vedú k veľkým a významným objavom, no vo väčšine prípadov sú otravné a strápňujú toho, kto sa pomýli. V súvislosti s vydaním knihy Som Husákovo dieťa od Juraja Jordána Dovalu prišlo v jednom prípade k veľkému a smiešnemu nedorozumeniu. Juraj je perfektný človek, hlboký a plný metafor, je husitským farárom a pred pár mesiacmi ho zvolili do funkcie brnenského biskupa. Ale poďme k tomu omylu. Zvoní mi telefón. Zdvihnem, predstavím sa a na druhej strane je vzrušený, udýchaný človek. Zrýchlený dych a neprirodzená úsečnosť v každom slove naznačujú, že je rozčúlený. Je to muž, predpokladám starší. Chvíľu mlčí a potom sa rozkričí: „Vy ste to kníhkupectvo?“ „Nie tak celkom,“ odpovedám, pretože žiadne kníhkupectvo nemám, ani v žiadnom nepracujem. „Som si u vás kúpil tú knihu!“ odmlčí sa. „Knihu, ktorú?“ opýtam sa. „O tých Husákových deťoch!“ zvýši hlas. „A čo na ňu hovoríte?“ zaujímal som sa. „Že je to celé vymyslené!“ štekne. „Ale aj o tom je beletria,“ pokúšam sa kontrovať. „Beletria? Ja, ako malé decko, som poznal Husákovcov. Bola to jedna poriadna rodina, dobrí ľudia. Som im kozy pásol, aj husi som im pásaval ako dieťa! A teraz toto o nich napíšete a predávate!“ reval. „Pane, prepáčte, myslím, že prišlo k nedorozumeniu,“ hovorím. „K nedorozumeniu? Veď to je len samá pichačka (akože sex) a fetovačka a Husákovci vôbec takí neboli! Krivé obvinenia! To ste vy mladí, čo o ničom neviete nič, a ku všetkému sa vyjadrujete! Mali by vás zavrieť!“ zvreskol a položil. Docvaklo mi to. Pán poznal Husákovcov osobne. Myslel si, že tá kniha je o nich. S pojmom Husákove deti v zmysle generácie sa nestretol. Aj také bývajú omyly. Ešte šťastie, že nás kvôli nim nikto nezavrie…
