Pocta Jánovi Smrekovi v Letnej čitárni U červeného raka

Podujatie bolo venované dvom knihám autorky a vyštudovanej historičky a kulturologičky Moniky Kaprálikovej, zasväteným životu a tvorbe Jána Smreka: Za hranice provincie. Ján Smrek a jeho E/elán a knihe Komorne o komornej knižnici Jána Smreka.

Básne zo Smrekovej zbierky Hostina recitoval mladý recitátor Dominik Bolega a na podujatí zahralo aj gitarové duo Terézia Nováková a Alexander Fellmayer.

Monika Kapráliková previedla účastníkov podujatia celým životom Jána Smreka, od bohémy po dezilúziu a vnútorný konflikt s režimom, keď bola jemu a ďalším literárnym druhom znemožnená publikačná činnosť. Niektorí z nich dopadli ešte horšie: Laco Novomeský skončil vo väzení a Vlada Clementisa odsúdili na smrť a popravili. Autorka na záver podujatia prečítala báseň Jána Smreka Je básnik na predaj?

V nej sa kumuluje básnikov osud v niekoľkých veršoch: Všetko mi dobre zaplatia a uctia, / keď robím to ako anonym. / Len meno nevystrčiť: známa reč, známe ústa. / Čo včera ohňom bolo, musí dnes byť dym.

Odkazuje to na tragický osud básnika, ktorý žil v päťdesiatych rokoch pod dozorom štátnej polície, kde sa o Smrekovcoch viedol spis. Nevyhýbali sa im ani policajné razie. Básnik bol sledovaný, nesmel publikovať pod vlastným menom, pretože odmietol teror, ktorý, ako napísal Vlado Petrík: „rozpútal komunistický režim pod zámienkou triedneho boja a dovršujúcej sa revolúcie“. Smrekovo dielo je varovaním pred propagandou, populizmom a vymieraním ľudskej slobody a individuality, čo dokazuje posmrtné vydanie jeho básní Proti noci. Básne vnútorného exilu.

Topole

Vás hlava nebolí,
vás trápi iba srdce
a rastú topole
a vŕby zúfajúce.

Ja topoľ milujem,
zotnite smutnú vŕbu,
pošlite rubačov,
nech v citoch mojich rúbu.

Nech príde vetrolom,
čo konáre mi zláme,
Bo čo som? Človek som,
zakliaty v svojej dráme.

Mne srdcom preteká
potok, čo konca nemá,
a neviem, čo je v ňom,
či duch, či Boh, či žena?

Taký som rozbitý,
že prší zo mňa hlina,
zaštepte do mňa mrav,
nič zo mňa nevyrastie,
len jeden bolehlav.

Vlní sa ešte hudba,
ševelí ešte veta,
ja sa však rozpadávam
na prach, pre bolesť sveta.