Vyhľadávanie
Tereza Oľhová a Eva Škandíková: Posledný Permoník
Ilustrácie: Eva Škandíková
Bratislava: Brak, 2020
Marek Vadas: Krutá Marta
Ilustrácie: Daniela Olejníková
Bratislava: Brak, 2020
Dve ilustrované knihy pre deti z vydavateľstva Brak – Krutá Marta a Posledný Permoník –
zaujmú nielen príbehom, ale aj krásnymi ilustráciami a regionálnymi referenciami o dvoch banských mestách. Oba príbehy spája téma násilia a šikany. Krutá Marta trápi zvieratá a Adama v Kremnici šikanuje Marcel.
Od necitlivosti k priateľstvu
Krutá Marta Mareka Vadasa s ilustráciami Daniely Olejníkovej je o malej Marte, ktorá sa kruto správa k domácim zvieratkám u svojej starej mamy. V lineárnom príbehu o Marte sa zvieratká dievčatku pomstia. Vystrašia ju, aby sa spamätala a správala sa k nim citlivo a s rešpektom: „Nakoniec ju v kruhu všetky zvieratká obstúpili, až Marte hrôzou vstali vlasy dupkom. Vykríkla, ale stará mama ju asi nepočula.“
A tak Marta na vlastnej koži pocítila, aké je to báť sa. Prostredníctvom empatie sa Marta naučí neťahať mačku za fúzy a za chvost, nebehať za sliepkami a netrápiť zajaca: „Marte sa mraučanie mačky alebo poplašený beh sliepky páčili. Nevedela si predstaviť, ako sa pri jej zlomyseľných kúskoch zvieratá cítia. Zdalo sa jej, že všetko je iba hra, a vôbec nepremýšľala nad tým, či sa zvieratám pozdáva rovnako ako jej.“ To, čo bola pre Martu hra, bol pre zvieratá bolestivý boj o život.
Neprehliadnuteľná kniha
Príbeh určený skôr pre menšie deti a deti, ktoré sa učia čítať, sprevádzajú výrazné, farebné ilustrácie Daniely Olejníkovej, ktoré referujú aj o mieste prázdnin našej hrdinky Marty – o Banskej Štiavnici. V centre príbehu sú práve zvieratá, vrátane kozy „s diabolskou grimasou“, prasiatka, ktoré sa Marte zdá „trojhlavé zubaté“ a mačky, ktorá sa v momente Martinej krutosti zmení na tigra.
Krikľavé, kontrastné obrázky fauny dopĺňajú jemné detailné kresby flóry: ríbezle, šípové ruže, vlčie maky, chmeľ aj hríby úžasne zavoňajú letom a prázdninami u starej mamy, ktorá „zamiesila cesto na buchty“. Vďaka Olejníkovej výtvarnému spracovaniu túto knižku v kníhkupectve určite neprehliadnete.
Banícka história
Kým Krutá Marta v ilustráciách odkazuje na Banskú Štiavnicu, kniha Posledný Permoník Terezy Oľhovej a Evy Škandíkovej sa odohráva v Kremnici. Kremnica je v texte hmatateľne prítomná, a najmä počuteľná vďaka kremnickému dialektu a baníckemu žargónu.
Chlapčenský hrdina, Adam, sa presťahuje so svojou mamičkou, otorinolaryngologičkou, do jej rodnej Kremnice k starým rodičom. Zo začiatku to má Adam ťažké.
Stará mama robí marhuľový džem so šupkami, aj kakao je so šupkou, ale najhoršie je, že sa k nemu spolužiaci nepekne správajú. Hoci mu starý otec často rozpráva banícke príbehy a kremnické povesti, Adama nezaujímajú. Radšej by sa skamarátil s peknou štvrtáčkou z voňavej cukrárne alebo s Marcelom, ktorý jediný vie hrať futbal. Ale Marcel ho so svojimi kamarátmi šikanuje, čo vyvrcholí, keď Adama zavrú v starej baníckej štôlni. Príbeh začne byť pre Adama nebezpečný a napínavý: „Niekoľkokrát sa snažil nohu vytiahnuť, ale bolo to ešte horšie. Kameň bol príliš veľký a ťažký. Nevládal ho sám zdvihnúť. A čím viac ním hýbal, tým viac ho kameň tlačil a Adam riskoval, že sa mu noha načisto rozgniavi.“ (s. 18)
Našťastie, Adama tam nájde Permoník, ktorý mu pomôže vrátiť sa domov. Tento zážitok vzbudí Adamov záujem o kremnickú históriu, kremnické povesti a kremnický dialekt. Stretnutie Adama s Permoníkom obsahuje aj komické rozmery a lingvistické okienka: „A odkiaľ máš tie zvláštne slová? Najprv high five, potom outfit. V nemčine také slová nie sú!“ „Sú to anglické slová. My sme ich z angličtiny prevzali a používame ich. Robíme to isté, čo ty robíš s nemčinou.“ (s. 65)
Fantastické a realistické
Permoník nie je jediná nadprirodzená postava v príbehu. Adama príde k Marcelovi pomstiť Čierny rytier, Permoníkovi Adamova mama vyberie z ucha Lakomého haviara a kakao so šupkou vypije Biely had s korunkou na hlave. Tak sa z realistického príbehu stáva detská fantasy, ktorá intertextuálne odkazuje na rôzne povesti a regionálnu históriu Kremnice: „Permoník najviac obdivoval verejné osvetlenie a uznal, že je to veľmi praktický vynález. Kiežby taký mal aj v podzemí! Z Kremnických novín vedel, že osvetlenie nainštaloval inžinier Bohuslav Križko ešte v roku 1887. Osvetlená bola časť banských šácht a iných banských objektov. V tom čase to bola veľká rarita a prvý pokus v celom Uhorsku!“ (s. 53)
Nadprirodzené postavy pomôžu Adamovi vyriešiť medziľudské vzťahy s kamarátmi aj so starými rodičmi. Adam dokonca prekonáva strach z tmavej pivnice či odpor k teplému kakau so šupkou. Biely had ho inšpiruje, aby si ho začal pripravovať sám. Príbeh tak posmeľuje detského čitateľa k samostatnosti: Adam chodí sám do školy, pomáha Permoníkovi, ale aj kamarátovi s úlohami.
Dialekt aj banícky žargón
Lingvisticky je kniha príťažlivá baníckymi výrazmi a kremnickým dialektom, ktorý je použitý hravo a vtipne: „Toto je cufíl! A od teba je to cu špót! (Toto je príliš! A od teba je to nezdvorilé!)“ Alebo: „Nebaláchaj a nefurduj! Inak budeš spať na rondoške a jesť čušpajz! (Neklam a neodvrávaj! Inak budeš spať na koberci z handier a jesť prívarok!)“ (s. 70)
Tak ako text, aj hravé ilustrácie Evy Škandíkovej pomáhajú detskému čitateľovi naučiť sa niečo o Kremnici – o jej geografii aj histórii. Na predsádke je mapa Kremnice so základnými orientačnými bodmi. Bonusom je aj anatomický nákres ucha s podrobným popisom. Zlatá farba na ilustráciách, písme aj záložke je motívom, ktorý prepája realitu súčasnosti s históriou a fantastikou: Permoníkovi sa magicky zmenia zlaté hrudky na eurá a v mincovni Permoník vidí zlaté florény – „vychýrené kremnické dukáty, ktoré mali rýdzosť dvadsaťtri karátov a deväť grénov“. (s. 56) V knihe ožíva slávna minulosť banského mesta.
Katarína Labudová (1976)
Získala doktorát z literárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite v Brne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwoodovej a Angely Carterovej. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam. V žilinskom Artfore moderuje pravidelné Literárne večery.
Ilustrácia Evy Škandíkovej z knihy Posledný Permoník
