Ján Maršálek (1965) píše poéziu, ale venuje sa aj literárnej kritike a publicistike. Jeho piata zbierka básní Priečny rez (Post Scriptum ) prináša prierez tvorbou z posledných rokov, ale i návraty k starším básňam, čo možno vnímať ako prejav konzistentnosti jeho literárnej tvorby a kontinuity hodnotových východísk. Tradičné poetické formy autor oživuje drobnými útvarmi, sčasti inšpirovanými východným umením tvorby miniatúrnych krajiniek – saikei, a troma rozsiahlejšími kompozíciami. Dielo uzatvára krátkym esejistickým textom s názvom Božský rez, ktorý poukazuje na autorove inšpiračné zdroje i básnické smerovanie. Kniha vychádza v júli.
Doma
Čisté biele pole
(všetko vyškrtané) –
zostáva iba podstata
a možnosť začať
teraz a znova.
Čisté biele pole –
vyžehlený obrus
na kuchynskom stole.
Znak
Z bolesti báseň,
lebo čo bolí,
to je skutočné.
Poézia naozaj –
ako cesta, ako život,
ako detský sen.
Z bolesti báseň,
spoza mraku slnko:
vypaľuje mi na čelo
znak víťaznej viery.
Krajinka z veršov (saikei)
* * *
Krajina menšia
ako obrázok –
deti sa tešia.
* * *
Koľko slov treba
na báseň? Krása
je zlomkom neba.