Prijímanie pod obojím

Takto poeticky pokrstil Marián Hatala podujatie, ktoré sa konalo 11. októbra v priestoroch presťahovanej Astorky na Námestí SNP v Bratislave. V komornej, nedbalo bohémskej atmosfére sa zišli milovníci slova a obrazu. Maľované básne, písané obrazy bol podtitul akcie, ktorá ponúkala viac ako len možnosť vychutnať splynutie maliarskych a pisateľských fantázií. V spolupráci s Rakúskym kultúrnym fórom prezentovali svoje diela “preložené” do malieb traja rakúski a traja slovenskí autori. Nešlo teda len o prekonanie hraníc v rámci umenia, ale aj medzi susednými krajinami. Rakúski spisovatelia Christine HUBEROVÁ, Manfred CHOBOT a Hans RAIMUND “z druhého, ale príbuzného brehu” sa spolu s domácimi Danielom HEVIEROM, Ivanom ŠTRPKOM a Mariánom HATALOM usilovali preklenúť prozaické stránky poézie, ako sú demonštrované trampoty pri preklade slovných hračiek, ale aj kultúrne rozdiely medzi dvoma blízko vzdialenými krajinami. Úprimné pocity z prečítanej poézie preniesli na plátno výtvarníčky Helga CMELKA z Rakúska a Slovenka Gabriela MEDVEĎOVÁ. Napriek vďačnému a určite priaznivo naklonenému publiku prvý potlesk patril až Danielovi Hevierovi za báseň zo zbierky Sonety pre skínov, “pomstu” neobľúbenému rapu. Prinajmenšom zaujímavé bolo aj pretransformovanie básní Manfreda Chobota Taká žena a Proč sú všecky hviezdy modré z viedenského dialektu do záhoráčtiny, ktoré má na svedomí Hatala. Viac či menej pochopené výtvarné kreácie boli nepochybne najlepšou cestou k poznaniu, že umenie si poradí s hranicami akéhokoľvek druhu, hoci po dvoch príjemne strávených hodinách sa ponúkala otázka, či medzi prítomnými vôbec nejaké existovali.