Recenzia na zbierku, ktorá zatiaľ nevyšla

11. septembra mal viac-menej zhodou okolností vyjsť zborník poviedok zo súťaže Poviedka 2007 Datalock. Termín sa však posúva. Z dôvodov zdravotných, organizačných, technických, finančných...

Súťaž, ktorá nie je iba súťažou, ale pootvorením dvierok do sveta literatúry pre nové talenty, zažila už všeličo. Problémy, zmeny sponzorov. Našťastie sa zakaždým – a aj tentoraz – našiel dobrodinec ochotný ju podporiť. Podobne je to s vydavateľstvom L.C.A., ktoré súťaž organizuje. Tento rok mu štát vo forme grantov podporil len zlomok projektov. Kultúra, menovite literatúra, nepatria dnes medzi priority. Bodka.

Zborník ale napokon vyjde. Zaslúži si to, už len pre desiatku poviedok, ktoré doň porota vybrala s najlepším vedomím a svedomím. Niečo o tom viem, mal som možnosť byť jej predsedom. Poviedky posudzovali spolu so mnou Daniela Kapitáňová, Monika Kompaníková, Daša Čejková, Oliver Bakoš a Karol D. Horváth. Hoci si rozumieme a sme si navzájom blízki, naše názory a hodnotenia sa neraz rozchádzali, až nás to prekvapilo. Napriek tomu sa podarilo nájsť desať autorov, ktorých poviedky tvoria kompaktný celok a sľubujú čitateľský zážitok. Napríklad víťazná poviedka Zo školy a domov Richarda Pupalu vykresľuje príbeh dvoch chlapcov, súrodencov a ich mamy, alkoholičky, videním sveta, akého sú schopné iba deti, ktoré aj zo smutných okolností vykrešú iskričku radosti a nádeje. Druhá poviedka Rispekt Kataríny Uhrovej z Piešťan pripomína čosi ako slovenské Pulp Fiction, panoptikum postavičiek balansujúcich na pomedzí hip-hopu, drog a zločinu.

Podobne by sa dalo pokračovať v opise ďalej a ďalej, ale najlepšie bude, ak si čitateľ zbierku poviedok prelúska pekne sám. Skôr či neskôr sa mu určite dostane do rúk. A noví mladí autori vstúpia do literatúry, vidiac hneď za čerstva – už na príklade zborníka – že veru nebudú mať na ružiach ustlaté. Tak ako nemá na ružiach ustlaté všetko, čo súvisí s literatúrou, a nie je to práve Harry Potter. Ale spisovateľ je už taký, že na podobné príkoria nedbá a jednoducho píše, píše ďalej. Píše, pretože musí.

Márius Kopcsay