Vyhľadávanie
BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti vyhlasuje každoročne súťaž Najkrajšie knihy Slovenska. Spoluorganizátormi súťaže sú – Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Slovenská národná knižnica a Zväz polygrafie na Slovensku. V súťaži sa hodnotí výtvarná a grafická stránka kníh, ako aj úroveň ich polygrafického spracovania.
Tento rok si Cenu BIBIANY za Najkrajšiu detskú knižku odniesla kniha Michala Hvoreckého: Lebopreto s ilustráciami Petry Lukovicsovej vydaná Slovenským literárnym centrom v roku 2022.
Cenu prevzala Ľubka Kepštová, šéfredaktorka časopisu Slniečko. Ku knihe sa vyjadrila členka poroty Dipl. Ing. Hana Križanová, MA z BIBIANY: „Iustrácie ku knihe sú mimoriadne vhodné pre danú vekovú kategóriu, popisné, ale aj vtipné a hravé. Zaujímavo dopĺňajú text, ktorý otvára rôzne etické a morálne situácie v bežnom živote. Vďaka sviežemu spracovaniu kniha napriek náučnému rázu nepôsobí nudne, ani odradzujúco, práve naopak. Slovenské literárne centrum, ktoré knihu vydalo, dáva dobrý príklad, ako sa knihy dajú robiť atraktívne a zároveň obsahovo hodnotne, ako originálna vizualita napomôže komunikovať zložité témy a ľahšie zaujme mladých čitateľov a čitateľky“.
V Kolekcii Najkrajších kníh Slovenska 2022 v sekcii krásnej literatúry bola ocenená ďalšia kniha z produkcie SLC. Janko Kráľ: Narodil som sa pre nepokoj s grafickou úpravou Pavla Bálika.
Cenu prevzala Dana Podracká, Vedúca oddelenia domácich projektov. Knihu ocenil člen poroty Mgr. Art. Martin Mistrík, Slovenské centrum dizajnu: „Konceptuálne mimoriadne bystré a čisté. V celom vizuálnom spracovaní sa akoby odráža duch Janka Kráľa – nekonformita, revolučnosť, ale aj poctivosť a pracovitosť. Tým, že Kráľovu skutočnú podobizeň nepoznáme, je motív tajomného portrétu na obálke trefný. Zaujímavé sú samotné ilustrácie, kde súčasné nástroje umelej inteligencie (AI) generujú podobizeň Janka Kráľa do rôznych portrétnych podôb, atmosférou pripomínajúc obrazy z obdobia romantizmu. Kniha poskytuje súčasný pohľad na históriu, čo výborne odzrkadľuje grafická úprava svojím gridom, kombináciou moderného grotesku a „rádoby“ dobového serifu, ako aj využitím AI technológie. Odvážne je aj orezanie knižného bloku len z dvoch strán, čím kniha získava efekt nepokojných listov. Vyzerá to ako chyba, zle sa to listuje, no krásne imituje impertinentnú osobnosť „divného Janka““.
Výstava Najkrajšie knihy Slovenska 2022 bude prístupná v Galérii Dušana Rolla v BIBIANE od 28. apríla.
Krátky rozhovor s autorom knihy Lebopreto Michalom Hvoreckým:
Popri beletrii ste sa začali naplno venovať písaniu detskej literatúry. Prečo?
Otcovstvo ma veľmi zmenilo. Ako človeka a určite aj ako autora. Pretvorilo časť mojich priorít aj hodnôt alebo ich upevnilo. Som otcom troch detí a starostlivosť o ne tvorí veľkú časť môjho života, premýšľania a vôbec celej zmätenej každodennosti. Už dvanásť rokov čítam nahlas veľa detských kníh. Popri tom som začal vymýšľať vlastné príbehy a postupne som ich aj zapisoval. Pristupoval som k tomu žánru s veľkou pokorou. Nesmierne ma baví robiť podujatia pre žiačky a žiakov. Robím ich dialogicky a vždy sa od detí veľa naučím. Volajú ma teraz do mnohých škôl. Je to podnetná skúsenosť aj ponor do stavu školstva a výučby jazyka a literatúry.
V čom sú podľa vás detské knihy výnimočné?
Deti sa rozvíjajú najmä vďaka príbehom. To síce aj dospelí, ale deti výraznejšie. Dnes už vieme, že práve vďaka rozprávačstvu deti dokážu pochopiť fakty, ktoré sa denne naučia. Ich racionálny mozog zbiera stále nové informácie, no ich emočný mozog ich spracúva a formuje dohromady prostredníctvom príbehov, dáva im takpovediac hlbší zmysel. Tak sa tvorí aj to, čomu deti nakoniec veria. Dobré detské knihy vedia skutočne meniť životy k lepšiemu. Je to aj obrovská zodpovednosť, ale aj krásna výzva.
Vráťme sa späť v čase, predsa len sa dnes vydávajú celkom iné detské knihy ako kedysi. Ktorá kniha vášho detstva by si podľa vás zaslúžila ocenenie v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska?
To, čo pre dnešné deti znamená Harry Potter, to bola pre mňa séria o Muminovcoch od Tove Janssonovej. Jazyk Mumintrolla a jeho rodiny sme sa s bratom naučili a používali sme ho medzi priateľmi. Až ako dospelý som si uvedomil, aké sú to čarovné a smutné rozprávky, ktoré pokojne môžu čítať nielen malí, ale aj veľkí. Dodnes ich milujem. Až oveľa neskôr som podrobne spoznal aj autorkin dramatický život, jej queer identitu, boj o uznanie, jej odvážne antifašistické postoje. Je to moja hrdinka. Rád sa vždy znova vnorím do sveta mumintrollov, hemulov, hattifnatov, filifjoniek a iných severských bytostí ako nezabudnuteľná slečna Snorka, Sniff či Snusmumrik.
S autorom sa zhovárala editorka a odborná redaktorka Alexandra Jurišová
