Vyhľadávanie
Jaroslava Blažková: Mačky letia do Kanady
Ilustrácie: Martina Matlovičová
Bratislava: Buvik, 2020
Jaroslava Blažková: Rozprávky z červenej ponožky
Ilustrácie: Jan Schmid
Bratislava: Buvik, 2018
Aj keď je Jaroslava Blažková všestranne orientovaná autorka, pomyselný trón má aj v kategórii literatúry pre deti a mládež. Či už ide o kultové diela Ohňostroj pre deduška, Môj skvelý brat Robinzon, Tóno, ja a mravce, Ostrov kapitána Hašašara, Rozprávky z červenej ponožky alebo o menej známe knihy Minka a Pyžaminka, To decko je blázon, spisovateľkino rozprávanie definuje v prvom rade hravosť.
Keď koncom 60. rokov Jaroslava Blažková emigrovala do Kanady, jej prvá literárna etapa sa v našich vtedajších politických končinách uzatvorila nemilosrdnou pečiatkou – viac nepublikovať. Po revolúcii v roku 1989 sa autorkinej originálnej a nápaditej próze opäť prinavrátila patričná dôstojnosť a obdiv, ktorý pretrváva. Zomrela v roku 2017, no zanechala tvorbu, ktorá je výsostne originálna a nadčasová.
Odvaha a novátorstvo
Jaroslava Blažková sa do literárneho povedomia dostala v 50. rokoch minulého storočia ešte ako redaktorka denníka Smena. Svoje výrazné a na tú dobu veľmi nezvyčajné poviedky začala po politickom odmäku publikovať v legendárnom časopise Mladá tvorba a zaradila sa tak do skupiny mladých objavných autorov s názvom Generácia 56.
Blažkovej texty definovala spontánnosť, hovorový jazyk, prirodzenosť, ale aj irónia a schopnosť nahliadnuť pod povrch vecí, vzťahov, politických konštruktov. Debutom Nylonový mesiac preukázala svoju vyzretosť a štylistickú i tematickú jedinečnosť.
V úvodnej poviedke, ktorá sa stala predlohou pre rovnomenný film, ale aj v ďalšej poviedkovej zbierke s názvom Jahniatko a grandi, Blažková otvára dovtedy tabuizovanú tému ženskej slobody v partnerských erotických vzťahoch a stáva sa tak československou priekopníčkou feministických tém (za čo si, samozrejme, vyslúžila aj niekoľko nepríjemných kritík).
Okrem spomenutého novátorstva sa spisovateľkina próza pre dospelých prihovára čitateľom svojou odvahou pomenúvať vnútorné svety hrdinov, odvahou prehovoriť ich jazykom a nakoniec odvahou stáť si za týmto svedectvom.
Dielo, ktoré dýcha
Koncom 50. rokov a v 60. rokoch vydáva autorka simultánne knihy pre deti a mládež i pre dospelých – teší sa čoraz väčšej čitateľskej obľube, ako aj oceneniam z radov literárnych teoretikov. Zlom prichádza na pomyselnom vrchole jej spisovateľskej kariéry, keď sa koncom 60. rokov o slovo nemilosrdne a opätovne prihlásil politický režim a vojská Varšavskej zmluvy dali jednoznačne najavo, kam sa asi budúcnosť krajiny bude uberať.
Blažkovej manžel, hlboko otrasený nedávnymi 50. rokmi, vydal za rodinným stolom neoblomné stanovisko – emigrácia. A tak Jaroslava Blažková opúšťa svoj jazyk, rodinu, krajinu, priateľov a s doráňaným srdcom letí do Kanady, aby tu začala nový život na slobode.
Autorsky sa síce odmlčí, ale ako literárna redaktorka pôsobí aj v zahraničí - vo vydavateľstve ´69 Publishers Josefa Škvoreckého a Zdeny Salivarovej. V ČSSR ju rehabilitujú až po roku 1989, a keď znovu začína písať, prichádzajú na svetlo knižných políc aj jej novšie texty. Okrem reedícií kníh zo 60. rokov publikuje nové knihy pre deti Minka a Pyžaminka (Aspekt, 2003), Traja nebojsovia a duch Miguel (Q111, 2003), pre dospelých - Svadba v Káne Galijejskej (Aspekt, 2001) a dve autobiografické knihy Happyendy (Aspekt, 2005 - Cena čitateľov SME) a To decko je blázon (Q111, 2013), ktoré sa dostali do finále Ceny Anasoft litera.
V roku 2017 z kanadského Ontaria prišla smutná správa, že Jaroslava Blažková po ťažkej chorobe zomrela... No jej dielo dýchať neprestáva. Vydavateľstvo Buvik vzápätí, v roku 2018 pripravilo reedíciu legendárnych Rozprávok z červenej ponožky s ilustráciami Jana Schmida (3. vydanie, 1. v Buviku) a na sklonku uplynulého roka vydal Buvik z autorkinej pozostalosti aj pôvabnú knižku Mačky letia do Kanady s ilustráciami Martiny Matlovičovej.
Ona sama je ostrov
Mačky letia do Kanady a Rozprávky z červenej ponožky sú tematicky celkom odlišné, a predsa obsahujú onen charakteristický kumšt Blažkovej tvorby. Keď britský autor Andy Stanton vydal v roku 2006 prvú knihu zo svojej rozsiahlej série o Pánovi Gumovi a jeho šialených historkách zo Spitej Lehoty, čitatelia a rovnako aj literárni kritici boli nadšení jeho novátorstvom.
Andy Stanton vraj svojím nekonvenčným humorom a narušením štruktúry textu celkom zbúral mýty o tom, ako by mala detská rozprávka vyzerať.
Nuž, bola tu ešte jedna taká osobnosť – dávno pred Stantonom. A tou je práve Jaroslava Blažková. Jej literárny štýl možno len ťažko vtesnať do nejakej literárnej množiny. Ona sama je ostrov. Fantázia, humor, dekonštrukcia textu, hravosť a živý autentický jazyk sú opornými bodmi, na ktorých tento ostrov stojí.
Mačky letia do Kanady je rozsahovo i tematicky útlejším dielkom, kde sú hlavnými postavami dve bratislavské mačky, ktoré teta Jozefína pozve na návštevu do Kanady. „Princezka mala ružové oči a modrú zásteru, Lízička mala modré oči a ružovú zásteru.“ A chlpaté hrdinky idú, tešia sa a pripravujú.
Balia pelerínku, klbko ovčej vlny, jednu náušničku a ďalšie nevyhnutnosti a mieria na letisko, kde ich strážnici takmer zastavia, pretože na kontrolnom páse im zacengal staniol.
Užívajú si snívanie o Kanade, sú naradostené z predstavy, že sa z nich stanú svetobežníčky a pochutnávajú si na dobrotách, ktoré im nosí letuška v lietadle. Sú skrátka vo svojej mačacej koži šťastné a slobodné. To z knihy aj cítiť. Ľahkosť bytia, veselosť a otvorenosť voči novým dobrodružstvám. Príbeh je popretkávaný vtipnými momentmi a mačacím šibalstvom. Blažková šikovne narába s jednotlivými motívmi a triumfuje nevídanou jazykovou slobodou. Rozhodne nejde o pokojne plynúce nežnučké rozprávanie. Láskavé áno, pokojné však nie.
Mačky letia do Kanady je hravým, dynamickým čítaním, v ktorom autorka deti vťahuje do deja aj vďaka schopnosti rozvíjať ich obrazotvornosť a koncentráciu. Zároveň ich však nenúti hľadať v texte morálne posolstvá ani iné formy poučení. Pozýva ich skrátka na výlet, kde sa dobre zabavia. Na tom nesú zásluhy aj šantivé, farebné a trocha nespútané ilustrácie Martiny Matlovičovej.
Studnica nápadov
Rozprávky z Červenej ponožky sú rozsiahlejším a hutnejším dielom Jaroslavy Blažkovej. Ide doslova o kultové dielo, ktoré oslovuje už niekoľko generácií po sebe. V časoch komunizmu sa kniha ocitla na čiernej listine, a to aj napriek tomu, že za ňu autorka bola vyznamenaná. Rozprávky skončili v šrotovni a ich budúcnosť bola dlho nejasná.
Po roku 1989 sa im, našťastie, dostalo patričného uznania a v súčasnosti je pre deti dostupná ich pôvabná reedícia. Rozprávky sú zložené z viacerých pútavých, veselých a trocha bláznivých príbehov, pričom dohromady vytvárajú kompaktný a čitateľsky príťažlivý celok.
Ústrednou postavou nie je ani tak malý Marek, ktorému sa v škôlke ani za svet nechce spať, ako skôr jeho pršteky na nohách, ktoré jeden po druhom vykúkajú z ponožky a menia sa na rozprávačov skvelých historiek. Čatár Palec Marekovi porozpráva, ako to bolo s dvoma medovníkovými generálmi, čo sa pretekali, ktorý z nich je najsmelší. Prštek Prostredník zelený poľovník zase v čase škôlkarského spánku ponúka príhodu o veľkom boji trpaslíkov Makovníkov so zlými Piži (pretože každá vec má svojho dobrého ducha, tak aj mak na poli má svojich Makovníkov).
Nebyť zlých provokatérov, tvorčekov menom Piži, neviedlo by sa Makovníkom zle. Po ich nástojčivej provokácii sa Makovníci musia skonsolidovať a s Piži zatočiť. „No Piži nezatlieskali. Len zízali. A zízali. Keď sa prvý spamätal, zacvakal zubami a zakričal: Tak vy sa tu chvastáte spevom? Veď čo inšie by ste aj mohli, Vy obyčajní šprndlíci! Vy náprstky! Vy ihličky! Vy bavlnky! Komu sa vy budete vyškierať? Nám Piži? Obrom, hrozným kobrom? Nám sa vyškierať nebudete!“
Najnovšie vydaná Blažkovej tvorba deťom ponúka bohatú studnicu nápadov, hier a veselých príhod. Učí ich slobode v uvažovaní, slobode pri vnímaní textu ako takého, rozvíja ich humor i obrazotvornosť. Autorkina tvorba je slobodná vo všetkých aspektoch, a preto vôbec nezáleží na tom, v akom roku vznikla.
Ceny pre J. Blažkovú
Cena Vydavateľstva Slovenský spisovateľ za najlepšiu prózu roka za novelu Nylonový mesiac (1961)
Cena Fraňa Kráľa za najlepšiu prózu pre mládež za knihu Ohňostroj pre deduška (1963)
Cena UNESCO – čestný diplom H. Ch. Andersena za knihu Ohňostroj pre deduška (1964)
Cena vydavateľstva Mladé letá za najlepšiu prózu roka za knihu Môj skvelý brat Robinzon (1968)
Cena vydavateľstva Mladé letá „Za jazykové majstrovstvo v literatúre pre deti“ za knihu Rozprávky z červenej ponožky (1969). Táto cena bola udelená po prvýkrát. Knihu vzápätí zošrotovali.
Cena Bibiany Trojruža za celoživotnú tvorbu pre deti (1999)
Diana Mašlejová (1987)
Spisovateľka pre deti, literárna publicistka a organizátorka vzdelávacích projektov pre rozvoj detskej čitateľskej gramotnosti. Napísala dve zbierky poviedok pre dospelých, sedem kníh pre deti a dve audioknihy. Žije a tvorí v Bratislave.
Foto: Peter Procházka
