Vyhľadávanie
Kto sa strachuje, že kniha neprežije, nech ide na knižný veľtrh do Frankfurtu. Knihy sa čítajú, predávajú a píšu sa nové. Najmä romány. Tohoročnú nemeckú knižnú cenu za najlepší román roka získala Júlia Francková za knižku Die Mittagsfrau (Poludňajšia žena).
„Z dejín urobila poéziu,“ napísal o nej denník Die Welt. 37-ročná Východoberlínčanka vyštudovala právo a germanistiku. Svojho času emigrovala do západného Nemecka a teraz sa znova vrátila do zjednoteného Berlína. Opísala svoj život, a tým podala obraz aj o dejinách Nemecka a Európy po roku 1945. Zvíťazila medzi 117 románmi zo 72 vydavateľstiev. Takže, záujem o deje minulé neutícha. Navyše tohoročný veľtrh kladie dôraz na celoživotné vzdelávanie. Stánky sú zaplnené encyklopedickými dielami a literatúrou faktu. Cez uličky so stánkami domácich vydavateľov sa dá pretlačiť iba s námahou.
V tomto smere som nemal starosti, lebo vo Frankfurte nad Mohanom som sa ocitol doslovne na otočku. Pol dňa mi ubrala postmoderná doba. Vo Viedni nás naložili do lietadla, o ktorom po hodine zistili, že je poruchové. Tak všetci von, počkáme si, potom znova do iného vehikla a zase bezpečnostná kontrola (nezabudnite si vyložiť aj opasok!). Potom predmestská S-Bahn z letiska do centra Frankfurtu z nepochopiteľných príčin zastala kilometer pred hlavnou stanicou. Stáli sme vo vozňoch uväznení celú hodinu. Namiesto predpoludnia som do cieľa určenia dorazil až po druhej popoludní.
Foto: Andrej Matuška ©
Pribehol som načas. Skvelé pracovníčky Literárneho informačného centra mi zamávali čerstvo dodanou knižkou Zeit der Meister, takže som mal z čoho čítať. Kto by nemal rád nové knižky a ešte k tomu svoje vlastné? Rakúsky vydavateľ Wieser vypravil do sveta Čas majstrov, slovenský román o stredoeurópskom stredoveku, ako sýtomodrú knihu s typografickou obálkou. V jednoduchosti je elegancia. Držím v rukách krásnu knihu!
Po piatej poobede v centrálnej hale nemeckých vystavovateľov, na pódiu Hessenského rozhlasu, moderátorka Daniela Humajová na stolíku rozostavila slovenské i cudzojazyčné vydania mojich niektorých kníh. Mikrofón do ruky a začneme! O chvíľu sa nazbieralo dosť poslucháčov. Slovensko je v Európe. My sme teraz v centre knižného sveta. S omeškaním pribieha aj vydavateľ Lojze Wieser. Na otázku, prečo sa rozhodol vydať práve historický román Čas majstrov (zatiaľ prvý zväzok, v preklade Johannesa Eignera), pán Wieser nehovoril o európskych spojivách, o bohatých štiavnických ťažiaroch, o majstrovi M. S., ale odvetil: „Jednoducho, je to výborne napísaná knižka.“ Potom som čítal úryvky s ešte veselším srdcom.
Druhou knihou, ktorú chceme katapultovať z Frankfurtu do Európy, je môj nový román o Ferdinandovi Coburgovi a Slovákoch okolo neho pod názvom Spomeň si na cára. Vďaka starostlivosti LIC mohol som čítať po nemecky ukážky z novej propagačnej brožúry.
Keď uvážime, že na frankfurtskom veľtrhu je denne vyše 30 takýchto besied s autormi, nemeckí záujemcovia o autogramy ma na konci podujatia takmer dojali.
Na druhý deň ráno som navštívil stánok Wieser Verlag. Riaditeľ Lojze Wieser (pôvodom Slovinec) pod čestne vystavenými modrými exemplármi Zeit der Meister rozšafne odkrajoval z údeného kolena kúsky pršutu a rozdával ich priaznivcom. Bez chleba, lebo ako hovorieva, chlebom vnímavých ľudí je – kniha... Wieser Verlag oslavuje 20 rokov trvania. Doteraz vydal 660 titulov, vrátane série Europa erlesen , čiže Čítaná Európa. Mimochodom, milá knižočka Bratislava erlesen už vyšla pred niekoľkými rokmi.
Stačil som navštíviť aj Aufbau Verlag z Berlína, kde mi vyšiel román o Márii Terézii. Tam zdôrazňovali, že vydať novú knižku bez marketingovej istoty, že sa predá aspoň 20-tisíc kusov, si nemôžu dovoliť. Autori by to mali vziať na vedomie. Podobne sa vyjadrila manažérka moskovského sprivatizovaného vydavateľstva Raduga. Ak si autor prinesie 2 – 3-tisíc dolárov, tak mu jeho novú knihu vydajú. Nie je mi celkom jasné, kde si má autor zarobiť tie doláre, ktoré má priniesť s novou knihou. V kameňolome? Nie je svet postavený trocha naruby?
Azda práve preto sme radi, že sa z tohtoročného Frankfurtu dostal do sveta ďalší slovenský román. Môj stredoveký Majster M. S. na maľbu obrazov stredovekého oltára dostával peniaze od úspešných štiavnických banských podnikateľov. Ich mená sú známe dodnes. Kto by sa chcel zvečniť ako sponzor „exportu“ slovenských románov do sveta, nie je celkom známe..
To sú otázky hodné krajiny, ktorá je formálne už členom Európskej únie a má svoju kultúru.
