Stále hlavou krúti

Gustáv Reuss: Hviezdoveda

Ilustrácie: Andrej Kolenčík

Bratislava: Monokel, 2021

Takmer zabudnuté dielo slovenského rodáka Gustáva Reussa o sile ľudského umu a ducha, predovšetkým však o nekonečných krásach vesmíru, sa po tridsiatich piatich rokoch vracia, aby sa znova postavilo ľudskej nevzdelanosti a malosti.

Sedem rokov pred tým, než francúzsky priekopník vedeckej fantastiky Jules Verne poslal svojho hrdinu balónom na päťtýždňovú dovolenku, poslal Gustáv Reuss, rodák z Revúcej, zakladateľ slovenskej vedeckej fantastiky, v Hviezdovede svojho hrdinu balónom rovno na Mesiac. A potom ešte ďalej.

Hoci Reuss v roku 1856 predbehol v tomto žánri aj českých súčasníkov, dlho sa o tomto prvenstve nevedelo. Predovšetkým preto, že Hviezdoveda prvýkrát vyšla až v roku 1984. Či za to môže fakt, že celá kniha bola písaná v gemerskom nárečí a nie v tom čase už kodifikovanej štúrovskej slovenčine alebo niečo iné, je dodnes predmetom diskusií.

Napriek tomu sa dielo stalo veľkou inšpiráciou pre dnes už etablovaných slovenských autorov sci-fi a fantasy, keďže práve podľa tohto autora pomenoval Slovenský syndikát autorov fantastiky svoju literárnu cenu. Cena Gustáva Reussa nám v priebehu deväťdesiatych rokov dala dnes už známe mená slovenskej fantastiky, medzi ktoré patria Juraj Červenák, Alexandra Pavelková či Michal Hvorecký.

Je príhodné, že tento dôležitý míľnik slovenskej fantasy dostáva nové vydanie od vydavateľstva Monokel v modernom stvárnení so zaujímavým vizuálnym spestrením v podobe štylizovaných ilustrácií.

Krutohlavom sa volal preto, lebo stále hlavou krútil...

Hlavný hrdina Reussovej Hviezdovedy sa volá Krutohlav, pretože často nad všetkým krúti hlavou a neustále sa zamýšľa nad vecami. V prvej časti knihy sa rozhodne vyletieť na Mesiac. Zvolá teda robotníkov a remeselníkov z celého Slovenska, aby mu pomohli so stavbou majestátneho balóna, čo je samé osebe väčšmi fi ako sci.

Celá táto časť aj mnoho ďalších príbehových pasáží neskôr však vždy slúžia iba na to, aby nám Reuss predstavil vedecké fakty. Od gravitačnej sily Zeme cez vzdialenosť k Mesiacu až po potrebnú rýchlosť na uniknutie z obežnej dráhy či podrobnosti o mesačnom povrchu, jeho možnej atmosfére a formách života, ktoré by na ňom mohli existovať. To všetko pozoruje tak zo Zeme s pomocou ďalekohľadov, ako aj zo svojho balóna počas dlhej cesty k našej obežnici. V priebehu cesty si však uvedomuje, že sa k Mesiacu vôbec nepriblížil, a začína pochybovať , či sa vôbec dá odpútať od Zeme.

V druhej časti knihy sa Krutohlav, teraz už s množstvom ďalších akademicky zameraných druhov, rozhodne skúmať planéty slnečnej sústavy. Tentoraz miesto balóna postavia obrovského šarkana, ktorý s pomocou zložitých strojov a niečoho, čo by sme dnes mohli považovať za prúdové motory či vrtule lietadiel, brázdi horné vrstvy atmosféry. Tu prostredníctvom silných teleskopov Krutohlav pozoruje Slnko a jeho obežnice a prednáša svojim druhom o zvláštnostiach jednotlivých planét, ale aj o kométach či teóriách vzniku a zániku slnečnej sústavy.

Vyučovanie na Kriváni

V poslednej časti knihy Krutohlav na Kriváni vyučuje o Zemi a podáva dôkazy o jej mieste vo vesmíre, jej tvare a fakte, že skutočne nie je centrom vesmíru a že sa s ostatnými planétami točí okolo Slnka. Celý čas pritom musí bojovať proti nepochopeniu a nedôvere bežných Slovákov, ktorí sa k nemu na Kriváň prišli učiť. A to je vlastne hlavný dôvod, prečo táto kniha vznikla.

Vedecká fantastika či fantastická veda?

Hviezdoveda chce v prvom rade poučiť bežného čitateľa o Mesiaci, planétach a vesmíre. Poskytnúť mu aktuálne vedomosti z astronómie a zvýšiť tak vzdelanosť národa, čo v danom období robilo aj mnoho iných autorov. Aby nešlo iba o nudné vedecké pojednania, Reuss tieto prednášky prepojil krátkymi príbehovými pasážami. Práve v pasážach týkajúcich sa balóna či technologicky prepracovaného lietajúceho šarkana sa prejavuje fantazijná povaha Krutohlavovho putovania.

Reuss fantastiku využíva aj pri hypotetických opisoch vecí, ktoré v danom čase ešte nemohol poznať. Či už ide o život na iných planétach, obraz vzdialených hviezd a iných svetov alebo o spomínaný vznik a zánik vesmíru. I tu však vychádza zo známych vedeckých faktov a nebojí sa dokonca podpichnúť niektoré vedecké a filozofické kapacity svojej doby.

Pri čítaní Hviezdovedy sa teda treba pripraviť na množstvo údajov, faktov a výpočtov, navyše písaných v dobových mierach, ktoré súčasnému čitateľovi už veľa nepovedia. Len vďaka môjmu záujmu o astronómiu od mladého veku som mnohé Krutohlavove tvrdenia dokázal pochopiť a niektoré aj overiť.

Problémy súčasného čitateľa

Nové vydanie Hviezdovedy sa snaží priblížiť modernému čitateľovi, robí to však akosi polovičato. Najskôr je tu štýlový vizuál, ktorý síce mne osobne nesadol, avšak spĺňa potreby vyjadrenia mnohých abstraktných myšlienok, ktoré Krutohlav vysvetľuje. Niektoré nudnejšie časti boli oproti pôvodnému rukopisu úplne vyhodené, kniha navyše vychádza z prekladu Viery Urbancovej z roku 1984 a nejde o nový preklad pôvodného textu. Text obsahuje aj značné množstvo preklepov a drobných chýb, niekedy dokonca aj v obsahovej rovine.

Editori knihy sa v texte rozhodli ponechať historizmy a k nim doplniť poznámky, no archaizmy vymenili za súčasnejšie výrazy. Tu však nastáva problém so spomínanými dobovými jednotkami miery. Tie sa totiž v texte používajú často, nikde však nie sú vysvetlivky, ktoré by ich porovnali so súčasne používanou medzinárodnou sústavou jednotiek. Krutohlav tak používa pri výpočtoch a výkladoch napríklad nemecké či rakúske míle alebo stopy, ktoré sa v danej dobe používali bežne. Čitateľ tak vlastne nemá predstavu o skutočných rozmeroch a veľkostiach uvedených v knihe, pokiaľ nepoužije internet alebo inú literatúru na to, aby si vzťahy medzi týmito mierami zistil.

Zdá sa teda, že tvorcovia sa skôr zamerali na fantazijnú časť knihy a jej vzdelávaciu funkciu dostatočne nepodporili. A to je škoda, pretože mnohé Krutohlavove zistenia platia aj dnes a ukazujú vedomostnú úroveň slovenských vzdelancov uprostred devätnásteho storočia.

Krutohlav v novej Hviezdovede vstáva zo svojho literárneho hrobu, pripravený poučiť novú generáciu čitateľov a opäť bojovať s ignoráciou a nedostatkom vzdelania. A hoci vedomostná funkcia knihy je mierne potlačená nedotiahnutými poznámkami a viacerými chybami, ide o zaujímavé a pre súčasného čitateľa nezvyčajné čítanie, ktorému by každý fanúšik sci-fi a fantasy mal venovať pozornosť. Ak pre nič iné, tak prinajmenšom pre historickú dôležitosť knihy. Treba sa však pripraviť na to, že to nie je vždy ľahké čítanie.

Marek Čabák (1991)

Vyštudoval žurnalistiku. Publicistike sa venuje predovšetkým v oblasti literatúry, hier, filmov a seriálov. V súčasnosti pôsobí ako vedúci popkultúrneho spravodajského webu Nerdfix.cz.