Moja staršia dcéra nedávno maturovala, a tak jej študentskú nástenku zdobil dlhokánsky zoznam povinnej literatúry. Postupne si z neho čo-to odškrtla, ale niektoré diela sa jej videli nezdolateľné a boli to – nechcem byť zlomyseľná – väčšinou tie, ktoré som nikdy nečítala ani ja. K povinnej literatúre skrátka prechovávam averziu. Naivne sa totiž domnievam, že knihy by sme si mali vyberať podľa aktuálnej chuti, potreby, náklonnosti či náhody.

Nuž, a práve opätovné premýšľanie o povinných čitateľských krasojazdách tisíckami stránok staromódnych textov sa vo mne v tom čase krížilo s pôžitkom z excelentných kníh nemeckého psychoterapeuta HeinzaPetra Röhra, ktoré vydáva české nakladateľstvo Portál. Dotýkajú sa patológií v rodinných a partnerských vzťahoch, závislostí, úzkostí, neuróz a ďalších dnes bežných a čiastočne odtabuizovaných psychických problémov. Z posledných Röhrových kníh spomeniem Závislé vztahy, Cesty z úzkosti a deprese a Nedostatečný pocit vlastní hodnoty. A prečo tento druh publikácií spomínam ako kontrapunkt k povinnému čítaniu? Pravdepodobne pre jeho do istej miery priam literárny prístup k rozšifrovaniu základných vzorcov ľudskej povahy. Autor si totiž väčšinou volí ako kľúč rozprávku a podrobný výklad jej naoko zjavných, a predsa mnohokrát skrytých významov. Ich objasnenie je fascinujúce jednak svojou presnosťou a jednak „aha“ pocitom, pretože i keď človek už ako dieťa dokáže intuitívne zachytiť posolstvo rozprávkového príbehu, v dospelosti sa môže vďaka Röhrovi zaradovať, že konečne dozrel čas aj na druhý, povedzme podprahový, či dokonca psychoterapeutický plán.

Uznávam, že študentov treba občas k niečomu prinútiť, čítanie nevynímajúc. A také, čo by im explicitne ponúklo návod na zaobchádzanie so svojou dušou, by tam veru pasovalo. Röhra by som si teda na zozname povinnej literatúry vedela predstaviť...