V poslednom čase sa akosi prestalo hovoriť o distribúcii a predávaní kníh. Akoby bolo všetko v najlepšom poriadku, alebo akoby sme sa už nasýtili rečami  o stabilizovanom knižnom trhu, ktorý je pestrý, bohatý a konečne sa na ňom našlo miesto i pre slovenské bestsellery a iné národné fajnovosti. Fakt, knižný trh funguje lepšie ako pred pätnástimi rokmi: nájdete to i to, môžete si vyberať z každého rožka troška, ba aj z rohu hojnosti. Knižný trh posmelil vydavateľov i autorov, aby boli smelší a osmelili sa vydávať a písať veci korenné, korenisté, ba i prekorenené. Iste, knihy sa predávajú aj kupujú, začína sa dariť dokonca aj  slovenským. Keď je niečo lepšie, nemusí to však znamenať, že je to dobré. Ak nemôžeme nekonštatovať všeobecný úpadok kultúry a kultúrnosti, podpísal sa pod to aj knižný trh. Preto, že sa vyvíja väčšmi samospádom ako zmysluplnou  orientáciou na hodnoty. Preto, že knižné senzácie sú mu stále milšie ako trpezlivé budovanie kultúrneho povedomia, ktoré má za cieľ kvalitu života. Preto, že väčšmi kalkuluje so ziskami na drevo ako so ziskami založenými na skvalitňovaní vzdelanosti a kultúrnosti. Veru, keby sa dal vyrátať koeficient účasti knižného trhu na výrobe nekultúrnosti, iste by bol vyšší než jeho vklady do trvalejších istín, hoci len duchovných. Ale to isté možno vyčítať médiám, tlači, reklame či politike. Ak by to malo byť dobré v knižnom obchode, a teda i v kultúre, jedno bez druhého sa nezaobíde. Treba potiahnuť za jeden povraz a rovnakým smerom. A bez strachu, že z toho nebude úžitok.