Vyhľadávanie
Ktorýsi slovenský humorista svojho času vítal Nový rok so slovami, aby bol lepší než bude. Ono želanie obsahuje iracionálnu nádej i skúsenosť – dva brehy, ktoré
najčastejšie dokáže spojiť ľudská reč – prameň nedorozumení, aké nemožno vymyslieť inak a inde než v reči nás ľudí. Najoriginálnejších spojení sa pritom dopúšťa humor, irónia a sebairónia. Karel Teige v knihe Svět, který se směje, si spomenul aj na tento vtip: A čo to máte zvinuté na chrbte? – To je padák. – Čože?! Vy lietate? – Nie, padám. Čo teda zaželať literatúre v roku 2006? Aby jej kritici znovu boli tými, čo vymedzujú „kriterion“, čiže meradlo? Aby nemal pravdu Lautremont (hoci ju má), ktorý v 90. rokoch 19. storočia predvídal, že umenie budú robiť všetci? Aby strážcovia slova neboli katmi slova a aby poslovia krásy neblúdili po svete bez adries? Aby umelci, intelektuáli vo všeobecnosti boli uťapkaní z onakvejšieho morálneho cesta než iní ľudia, a nie aj z takého, čo ich často vydalo do služieb totalitných režimov? Aby inakosť, inovernosť nevyvolávala v nás a priori nevôľu a aby politici a technokrati konečne pochopili, že skutočne umelecké dielo môže pôsobiť ako najmocnejšie politikum? Nádej a skúsenosť vravia, že želať si možno mnoho a očakávať sotvačo. Keď už ale byť bez jedného, tak s humorom, vravím ja.
Marián Hatala
