Vyhľadávanie
Ilustrovaná kniha Kto sú ľudia? je abecedník pre návštevy z vesmíru, jej cieľom je predstaviť ľudskú rasu mimozemskej návšteve. Zuzana Belková ponúka 34 písmen.
Abecedár sa zvyčajne spája s osobitným podžánrom obrazových kníh, určených pre prvočitateľov, sú to knihy, s ktorými deti začínajú samostatne čítať. Najčastejšie sa s nimi stretne žiak prvého ročníka pri osvojovaní si písmen, učí sa ich správne vyslovovať a pri čítaní a písaní si zároveň automatizuje ich grafickú aj zvukovú podobu.
Abecedár Zuzany Belkovej Kto sú ľudia? sa však vyhýba tradičnej koncepcii tohto podžánru. Neobsahuje totiž tradičné riekankové štvorveršia (ako napr. v Maľovanej abecede Jána Smreka alebo Abecedáriku Daniela Heviera) ani nonsensový, humorný či kalambúrny typ poézie. Autorka si vytýčila cieľ sprostredkovať detskému čitateľovi pojmy, spájajúce sa s ľudstvom, a to s pomocou písmen abecedy a krátkeho textu.
O potrebe mieru vo svete
Ilustrovaná kniha vznikla ako starlabový projekt a je koncipovaná ako abecedník pre návštevy z vesmíru, jej cieľom je predstaviť ľudskú rasu mimozemskej návšteve. Autorka ponúka 34 písmen a k nim prislúchajúci text spolu s krátkou úlohou (napr. prestávka na objatie, tvorba vlastného jazyka alebo vesmírneho mena). Do knihy je dovolené písať poznámky či kresliť a sú na to vyčlenené dvojstránky na jej konci.
Témy sú vybrané veľmi citlivo a mnohé z nich rezonujú aj súčasnou spoločenskou situáciou. Kniha je nápomocná rodičom, učiteľom či vychovávateľom, ktorí sa aktuálne zhovárajú s deťmi o vojne, ľuďoch odchádzajúcich zo svojej krajiny alebo o potrebe mieru vo svete: „Niektoré krajiny našej planéty mier nemajú. Ľudia odtiaľ utekajú a hľadajú miesto, kde sa dá žiť bez strachu. Potrebujú priateľov, ktorí im pomôžu, a dúfajú, že raz sa aj do ich krajiny vráti pokoj. Vojna, našťastie, netrvá večne. Ak nad mierom príliš nerozmýšľame, znamená to, že nám nechýba a žijeme spokojne. Kiežby to tak mali všetci na celom svete!“
Dualita odlišnosti ľudí
Výber tém charakterizuje ľudstvo z duálnych pohľadov. Jednak ako jedincov, plných emócií, lásky, vďačnosti za život a všetky stvorenia na zemi, obdivujúcich krásu každodenného sveta či tvoriacich umenie. Autorka však veľmi jemne poznamenáva, že nie všetci ľudia sú takí. Často sú voči prírode a ostatným ľahostajní a niektorí majú z cudzích ľudí dokonca strach. S knihou sa preto vynárajú aj otázky týkajúce sa xenofóbie a potreby súcitu s ostatnými. Dualita odlišnosti ľudí je poznamenaná aj v oblasti viery a slobodnej vôle: „Veríme, že nás má niekto rád a stará sa o nás. Alebo aj neveríme. Každý človek sa rozhoduje sám, či uverí alebo nie. Možnosť rozhodovať voláme slobodná vôľa. Kým nás nikto nenúti, že niečomu veriť musíme, cítime sa slobodne a veríme – alebo aj neveríme, čomu chceme.“
V otázkach o ľudskej podstate sa malý čitateľ dozvie, že ľudia sú si podobní, napr. v oblasti životných cieľov, práce, oddychu, alebo naopak, aj úplne rozdielni. A to nielen v otázkach viery či odlišného jazyka, ľudia sa od seba líšia aj vzhľadom alebo povahou: „Niekto je divoký, iný pokojný, niekto rád behá, iný rád spí, niekto rád premýšľa a iný rozpráva.“ Belková tak načrtáva tému inakosti a akceptovania napr. aj telesného a zmyslového hendikepu: „Niekto nevidí, iný nepočuje a ďalší nerozpráva. Niekto vôbec nechodí, iný nemá ruky a ďalší vlasy. Dvoch úplne rovnakých ľudí by sme nenašli. Podľa toho vieme, že naozaj existujeme.“
Povedať nie!
Celkom neobvyklá je aj problematika, ktorá je do istej miery spoločná pre všetkých z nás. My ľudia si totiž často sami nepriznávame, ako náročné je povedať jednoduché slovíčko nie: „Nie je slovo kratučké, zdalo by sa, že nám vykĺzne celkom ľahko. Niekedy sa však povedať nedá, napriek tomu, že naozaj chceme. Možno preto, že sa bojíme. Alebo preto, že všetci ostatní práve hovoria áno, len my to cítime inak. Vedieť povedať nie v správnej chvíli, to je niečo, čo sa nedá naučiť iba tak. Občas sa nám môže zdať, že hovoriť áno je ľahšie. Ale odpoveď je aj nie. A ak to tak cítime, je dobré ho povedať. Aj keby to malo byť jediné nie vo vesmíre.“
Sprievodné ilustrácie k textu vytvorila Alica Kucharovič, skúsená ilustrátorka, grafička a animátorka. Pre jej tvorbu je charakteristický pastelový kolorit farieb, snúbiaci sa s minimalistickým a hravým, miestami dekoratívnym aj abstraktným rukopisom. Za invenčný možno považovať koncept knihy ako abecedára, prinášajúceho radostné, ale aj ťaživé témy. Kniha preto vytvára podnecujúci priestor pre diskusiu s detským čitateľom o tom, že podstata ľudskej existencie je mnohotvárna. Pre dospelého čitateľa je zároveň popudom k spôsobu, ktorým je možné jej rozmanité koncepty uchopiť.
Veronika Čigarská (1996)
Vyštudovala učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a estetiky a momentálne pôsobí ako interná doktorandka na Katedre komunikačnej a literárnej výchovy PF PU. Vo svojom výskume sa zameriava na žáner obrazovej knihy, tzv. „picturebook“.
Zuzana Belková: Kto sú ľudia?
Ilustrácie: Alica Kucharovič
Nitra: Fagan, 2022
Zdroj obrázkov: Fagan / Alica Kucharovič
