Z toľkej lásky...

Kniha španielskej poézie je už počtom strán a grafickou úpravou neprehliadnuteľná a príťažlivá. Zaujímavá grafika a dizajn (Kristína Vozáková) pokračujú aj vnútri knihy, keď na jej začiatku nájdeme kresbu Federica Garcíu Lorcu Tvár v tvare srdca a na druhej strane jeho kresbu s názvom Dievča. Na obálke je obraz Juana Grisa Otvorená kniha, na zadnej fotografia Jána Zambora z Granady v roku 1991. Vnútri publikácie sú farebné portréty španielskych básnikov, čiernobiele i farebné fotografie zo súkromných archívov španielskych umelcov i niektorých našich literátov, obrazy, kresby, obálky kníh (niektorí autori si ich sami ilustrovali) a obálky časopisov. Je čo vidieť a prezerať, ale, pravdaže, predovšetkým čítať.

Výberová suma

 Ján Zambor, ktorého tvorba je mnohovrstvová (literárnovedná, básnická, prekladateľská), sa v tej prekladovej spája najmä s poéziou španielskou a ruskou. Sú to desiatky kníh, osobitne monografického charakteru s jeho typickými a vysoko erudovanými štúdiami o tvorbe a živote prekladaných básnikov, s bohatými a hodnotnými poznámkami a vysvetlivkami. Platí to aj pre túto knihu, ktorá, ako píše, „je výsledkom mojej práce viac ako štyroch desaťročí [...]. Je výberovou revidovanou sumarizáciou mojich doterajších časopiseckých a knižných prekladov a reflexií, výrazne rozšírenou o nové preklady a komentáre.“ (s. 19)

Zambor uviedol, že básne do tejto knihy, ktorá obsahuje vyše polstovky autorov a autoriek, vyberal, prekladal a analyzoval najmä z vlastnej vnútornej potreby. Treba dodať, že okrem prekladov vytvoril k jednotlivým autorom (a obdobiam, v ktorých tvorili) texty o ich živote a tvorbe, napísal ku knihe predhovor, edičnú poznámku a vybral obrazový materiál. Na prekladoch textov španielskych autorov s ním jazykovo spolupracovala Renáta Bajničanová, ďalej Eliška Dresslerová-Bartschat, Elena Račková a Paulína Šišmišová.

Unikátne štvorveršie

Takmer 500-stranová kniha predstavuje literatúru celého tisícročia – od maurskošpanielskej lyrickej poézie cez starú kastílsku ľudovú poéziu po súčasnosť (básnická tvorba žijúcich a tvoriacich autorov). Ako unikát uvádza Zambor štvorveršie Z toľkej lásky, z toľkej lásky / milý, z toľkej lásky / jasné oči ochoreli, / bôľ je taký ťažký (s. 25), ktoré sa pokladá za „najstaršie zachované svedectvo celej románskej literatúry v jazyku odvodenom z latinčiny“. (s. 26) Stará kastílska ľudová poézia (tradičná lyrika), ako uvádza autor, existovala dlho iba v ústnej podobe, jej prvé spevníky (aj s nápevmi) sa objavili až v 15. a 16. storočí, dovtedy sa nezaznamenávala.

Od 14. storočia má poézia už svojich konkrétnych autorov a ich portréty, životopisy a tvorbu kniha v časovom slede predstavuje spolu s charakteristikami diel, poznámkami k jednotlivým básňam a bibliografickými údajmi. Možno povedať, že pre čitateľa sú rovnako dôležité verše zo stoviek diel španielskych básnikov ako vysvetľujúce, teoretické texty. „Osobitosťou antológie je, že španielsku poéziu približuje nielen prekladmi, ale aj jej reflexiou.“ (s. 19)

Zlatý vek

Ak sa povie Zlatý vek španielskej literatúry, budeme vedieť, že ide o poéziu 16. – 17. storočia, kam patrí aj Svätý Ján z Kríža (vlastné meno Juan de Yepes Álverez) – vrcholný predstaviteľ španielskej mystickej poézie. Zo 16. storočia treba spomenúť rovnako predstaviteľku španielskej mystiky, prozaičku a poetku Svätú Teréziu Ježišovu (vlastné meno Teresa de Cepeda Sánches Dávila y Ahumada).

V knihe je aj básnik, dramatik a prozaik Miguel de Cervantes (autor svetoznámeho románu Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha), hoci ako básnik sa nepresadil, ale je autorom zvláštneho sonetu, tzv. sonetu s chvostom (s pridanou záverečnou trojveršovou strofou). Bohatú španielsku poéziu nájdeme aj v období baroka, kam patrí napríklad u nás tiež známy Lope de Vega.

Z hľadiska modernizmu je príťažlivé 19. a 20. storočie. Ide o autorov ako je Miguel de Unamuno i jeden z najväčších španielskych lyrikov 20. storočia Juan Ramón Jiménez.

Výsostné umenie

V celom 20. storočí sa v španielskej literárnej histórii objavuje pojem generácia, a tak sa prostredníctvom Jána Zambora stretneme s Generáciou 27, 50, 70 a 80. Každá z nich má svoje zvláštne znaky.

Tak Generáciu 27 postihla občianska vojna, v ktorej bol zavraždený Zamborov vari najprekladanejší autor – Federico García Lorca –, a jemu venuje Zambor v tejto publikácii aj najviac teoretického a umeleckého textu.

Veľmi podobný osud stihol iného významného autora – Miguela Hernándeza, viacerí zasa odišli do exilu (napr. Juan Ramón Jiménez). Španielska poézia posledných desaťročí „je neobyčajne pluralitná (...), opúšťa priestor textu, spája sa s inými druhmi umenia i s vedou a je založená na hre s tradíciou i s realitou súčasnej spoločnosti“. (s. 23)

Z teoretických častí knihy (a potvrdzuje to aj edičná poznámka) sa dozvieme, ktorí básnici boli pre Jána Zambora osobitne príťažliví a ktorých poéziu (či jej časti) prekladal a hodnotil ich tvorbu.

Treba povedať, že Ján Zambor svojimi prekladmi nielen španielskej, ale aj poézie iných národov, no najmä teoretickými knihami Báseň a ticho. O poézii slovenských, ruských a španielskych básnikov (1977), Preklad ako umenie (2000), Tvarovanie básne, tvarovanie zmyslu (2010), Stavebnosť básne (2018) dokázal a potvrdil, že básnický preklad je výsostným umením. Platí to aj o týchto prekladoch tisícročia španielskej poézie, ktorými vytvoril erudovaným a zaujímavým spôsobom podrobné dejiny tejto časti európskej literatúry.

Gabriela Rakúsová (1943)

Literárna kritička, recenzie publikuje v printových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií o spisovateľoch a ich dielach, ako aj niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou a jej znakom / interpretačné úvahy o knihách a Medzi autorom a čitateľom (Modrý Peter, 2018 a 2021).

Ilustrácia: Obraz Juana Grisa Otvorená kniha, ktorý je na obálke Knihy španielskej poézie Jána Zambora.

Kniha španielskej poézie. V preklade a s komentármi  Jána Zambora

Bratislava: UK v Bratislave, 2021