Niekedy je rozprávka ako skutočnosť, niekedy je skutočnosť ako rozprávka

Kolektív autorov: Dohviezdny večer. Dvadsaťpäť príbehov o Vianociach

Ilustrovali: Helga Pavelková, Peter Ličko

Bratislava: Literárne informačné centrum, 2021

Pôvodne latinský výraz advent sa v našej kultúre spája so zjavením alebo očakávaním príchodu Spasiteľa. Je to (bez ohľadu na vierovyznanie) čas stíšenia, spomalenia, obdobie prehodnocovania vlastných postojov a skutkov, príležitosť na vyjadrenie vďaky, preukázanie dobrej vôle. Symbolicky sa tento čas oddávna vyjadruje štyrmi sviečkami na adventom venci, pričom každá sviečka, aj veniec samotný, má pre toto dôležité obdobie v roku svoj špecifický význam. V novodobej histórii (od konca 19. storočia) sa čakanie na slávnostný, Štedrý večer spája, predovšetkým u detí, s dvadsiatimi štyrmi drobnými prekvapeniami v adventnom kalendári. Najbežnejším prekvapením v adventnom kalendári býva čokoládka, ale v súčasnosti je tých verzií adventných kalendárov oveľa viac. Dnešné adventné kalendáre sú niekedy už také sofistikované, že sa popri nich posúva do úzadia pravý – duchovný rozmer Vianoc. Kniha Dohviezdny večer prináša (nielen) deťom dvadsaťpäť príbehov, dvadsaťpäť krásnych prekvapení – ako v tom najlepšom adventnom kalendári. V každom príbehu sa môžeme nanovo dotýkať Vianoc a pritom vnímať ich mnohé „príchute“.

Hosť do domu

Vianoce sa v našom kultúrnom kontexte pokladajú za jeden z najvýznamnejších rodinných sviatkov. Je to čas, keď sa pri slávnostne prestretom stole stretávajú deti, rodičia, starí rodičia a iní príbuzní. Zvyčajne si kladú pod obrus cesnak a peniaze, rozkrajujú a delia si jabĺčko, jedia oblátky s medom, kapustnicu, kapra so šalátom, opekance s makom a podobne. Často dávajú na stôl jeden tanier a príbor navyše – či už ako spomienku na zosnulého príbuzného, alebo ako symbolické očakávanie iného hosťa v duchu príslovia „hosť do domu – Boh do domu“. Práve prítomnosť cudzieho, neznámeho hosťa v dome počas Vianoc tematizujú vo svojich príbehoch viacerí autori: v príbehu Petra Karpinského navštívi rodinu odtrhaná Rómka, rozsvieti plamienok na sviečke a ten sa premení na jasnú – Ježišovu hviezdu; v príbehu Mirky Ábelovej dvaja súrodenci pozvú na Vianoce domov osamelú a rozprávkovo tajomnú pani Evelínu, ktorá žije v zázračnom dome a vie plniť želania. Príbeh Jána Púčeka tiež tematizuje obraz neznámeho hosťa pri štedrovečernom stole – je to bezdomovec so zvláštnym menom Atlantída. Tento príbeh však v sebe nesie aj vážne a ťaživé posolstvo o ľudskej krutosti, predsudkoch a pokrytectve.

Úplne iný – hlboko symbolický – rozmer hosťa v dome má v magickom, poetickom príbehu Moniky Kompaníkovej chlapček, ktorého zachránil pred zmrznutím v lese otec päťčlennej rodiny.

Spomienky, súčasnosť aj magický rozmer

Vianoce ako čas spomienok, ktoré zväčša sprostredkúvajú starí rodičia svojim vnúčatám, sa objavujú v próze Jany Bodnárovej, ktorá do realisticky komponovaného rozprávania vnáša aj prvky zázračnosti – v duchu slov postavy starej mamy adresovaných vnučke: „Rozprávka môže byť ako skutočnosť a skutočnosť ako rozprávka.“ (s. 108) Spoločne strávené chvíle detí, rodičov a starých rodičov sú aj leitmotívom vtipne a sviežo vyrozprávaného príbehu Tone Revajovej i Uršule Kovalyk. Vrúcny a láskyplný vzťah vnuka a jeho dedka stvárňuje vo svojom príbehu Denisa Fulmeková. Priamy rozprávač – malý chlapec – hovorí aj o tom, ako mu umierajúci dedko tesne pred smrťou priniesol tašku plnú hviezd. Obraz „prevtelenia“ duše do hovoriacej bábiky nájdeme aj v próze s fantastickým nádychom autora Pero le Kvet.

Prózy Márie Modrovich, Marty Hlušíkovej, Petra Šuleja, Gabriely Futovej sú spomedzi všetkých príbehov najvýraznejšie vsadené do súčasnosti a v zobrazení detských postáv a ich interakcií s rovesníkmi, ako aj s dospelými (rodičmi, prarodičmi, učiteľmi) presvedčivo reflektujú ich problémy i záujmy.

Viaceré prózy – aj vďaka konotačne nasýtenej téme Vianoc zobrazujú cestu tajomnou nočnou krajinou. Okrem prózy Moniky Kompaníkovej a Jany Bodnárovej sa tento obraz objavuje aj v próze Veroniky Dianiškovej, pričom tu cesta troch detí v nočnom lužnom lese za žiarivým mesiacom má až charakter zasvätenia. Magický rozmer má aj nočná púť dvoch súrodencov do hlbín zeme za hlasom starého zvona v príbehu Petra Balka. V próze Vandy Rozenbergovej ide počas vianočnej noci chlapček Šmoťo za svojím obľúbeným zvieratkom – nutriou – aby jej daroval pletený „náchvostok“ a zobral ju domov, do tepla.

Pestrý žánrový mix

Knižný adventný kalendár Dohviezdny večer je pestrou zmesou príchutí, aj pokiaľ ide o žánrové zastúpenie. Z prirodzených dôvodov je medzi prózami najčastejšie zastúpený príbeh zo života detí a môže byť ladený vážne alebo humorne. Humorne sú komponované aj niektoré autorské rozprávky – Agda Bavi Pain vložil svoj príbeh do úst strateného vianočného darčeka (ktorý sa nebojí ani Smrti), Branislav Jobus prináša deťom veselý príbeh o koze Ichtyole, pracovníčke donáškovej služby, ktorá sa v dome starého vlka neovládla a zjedla mu celý vianočný stromček. K humorno-poetickému pólu smeruje aj rozprávka Viliama Klimáčka o vločke Vilhelmíne, opisujúcej svoju púť v atmosfére od kvapky až po vločku a naopak. Iné rozprávkové príbehy smerujú skôr k symbolickému plánu. Takou je napríklad rozprávka Evy Luky o mníšikovi Papuchandrovi, ktorý závidel čečetke, že môže lietať do rôznych krajín a vidieť, ako tam ľudia oslavujú Vianoce. Čečetka mníšikovi o Vianociach hovorí, že „sú ako šnúra tých najligotavejších rybiek, ktoré spolu plávajú oceánom, a nad nimi svieti polárna žiara ako hviezda“. (s. 61) Výrazný symbolický plán má aj rozprávka Dominiky Madro, pričom tá je aj jedna z najabstraktnejších. Malí škriatkovia z rodu Slovodejov strážia krásu a dobro slova, ktoré sa vytráca zo sveta ľudí, a zachrániť ho môže na Vianoce iba čisté detské srdce. 

Zo žánrového hľadiska je v knihe zastúpená aj sci-fi poviedka Evy Urbanovej, ktorá v druhom pláne roztvára problém života detí na periférii (bez rodičov, v nápravnom zariadení). Ján Uličiansky sa v sci-fi ladenej básni Vesmírne Vianoce zamýšľa nad tým, ako môžu vyzerať Vianoce o tisíc rokov. Tento obraz nie je príliš lákavý.

Premyslená kompozícia

Kompozícia celej knihy Dohviezdny večer je dôkladne premyslená. Okrem tematickej, štylistickej a žánrovej pestrosti a vyváženosti o tom svedčia aj posledné dva príbehy. Dvadsiatym štvrtým v poradí je výrazne symbolický príbeh Dany Podrackej Anjel vysoký ako topoľ, ktorý prostredníctvom rozhovoru modrookého chlapca s jeho otcom vysvetľuje význam spojenia Dohviezdny večer: „Tak naši predkovia hovorili Štedrému dňu. ... Lebo to je večer, keď treba vzhliadnuť ku hviezdam. A nájsť si medzi nimi tú svoju.“ (s. 196) Modrooký chlapec sa pre svoj nezištný dobrý skutok stretne s anjelom a ten mu povie, že každý, kto k nemu nájde cestu, sa znova narodí. Tieto slová jasne odkazujú aj na vianočné mystérium.

Posledný (dvadsiaty piaty) príbeh Daniela Heviera hovorí o tradícii stavania živých betlehemov, ktoré majú ľuďom pripomínať Kristovo narodenie. Jeden z takýchto betlehemov si vytvorili bezdomovci na periférii veľkomesta. A aj keď mali v špinavej deke zabalenú bábiku s odtrhnutou rukou, usmievala sa na nich „svätá tvár Dieťaťa. V jeho očiach sa trblietali súhvezdia a okolo hlavy sa šírilo svetlo, aké sa maľovalo na starých obrazoch so svätou rodinou“. (s. 201) Medzi riadkami tohto krátkeho, sotva dvojstranového príbehu, ktorý možno vnímať z hľadiska kompozície knihy ako epilóg, sa dozvieme, že živého Krista môžeme nájsť kdekoľvek a v komkoľvek. Rovnako ako môžeme odkryť mystérium Vianoc v každom z príbehov Dohviezdneho večera.

Ten k čitateľom prichádza aj v elegantnom balení. Knihu ako celok krásne dotvárajú ilustrácie dvojice autorov Helgy Pavelkovej a Petra Lička. Ich štýl je moderný, originálny a zároveň neprvoplánový. Každý príbeh tu vďaka citlivému obrazovému sprievodu nadobúda nový, zaujímavý rozmer.

Markéta Andričíková (1974)

Vedecky a pedagogicky pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Venuje sa svetovej literatúre, výtvarnému umeniu, kinematografii, slovenskej a svetovej literatúre pre deti a mládež a problematike detskej recepcie.

Ilustrácie z knihy Dohviezdny večer: Helga Pavelková, Peter Ličko